Never miss a chance to dance (part 3.)

Takže som sa rozhodla pridať vám sem ďalší diel NMCD, aj keď si ten predchádzajúci skoro nikto neprečítal. Jasné, že ma to štve, ale dúfam, že teraz to už bude lepšie. Zároveň sa chcem ospravedlniť za pravopisné chyby v predchádzajúcom diely, lenže prečítalo si ho tak málo ľudí, že mi to ani nemal kto vytknúť. A ešte je tu jedna závažná vec - moja angličtina. Postupne sa začnú aj dialógy medzi postavami a budú prevažne anglicky, tak ak napíšem nejakú blbosť napíšte mi a ja to prepíšem. Tak dosť bolo mojich kecov... Makajte čítať

Tí ľudia, čo stáli na chodbe sa postavili za seba a tvorili vláčik. Pripojili sme sa aj my a za nami ešte pár ľudí. Prešli sme ešte o poschodie nižšie a tam sa to isté zopakovalo. Zrejme sú dve chodby plné prvákov. Nakoniec sme všetci skončili dolu v jedálni, kde sme si všetci mali posadať. Kecali tam nejaké dozorkyne, či čo to boli, typické veci ako, hluční môžete byť maximálne do 22:00, po chodbách nebeháme, fajčiť je zakázané... a bla bla bla. Veci, ktoré som už počula najmenej 100 krát. Počas toho, ako tam kecali som sa pokúšala nájsť toho pekného chalana. Sedeli sme asi v piatej rade a vpredu som ho nenašla. Dozadu som sa nepozerala, lebo by to bolo asi veľmi divné.  Myslím, že bol tam. No čo, raz ho predsa nájdem. Keď konečne skončila táto úžasná prednáška, pustili nám hudbu a mohli sme si zatancovať. S babami sme usúdili, že sa tu nechceme hlavne strápniť tak sme postávali okolo.

Zoey: „Baby kukajte! Ten chalan vyzerá super. Asi som sa buchla!“

Všetky tri sme sa tam rozrehotali. Po čase nás prestalo baviť si robiť srandu z niektorých nemehiel, tak sme šli hore. Vytrepali sme sa na piate (toto budem musieť zdolávať každý deň... Oh my carrot!), osprchovala som sa a začala som si vyberať veci na zajtra. Po pol hodine mi baby pomohli a vybrala som si tieto: http://s8.favim.com/orig/72/beautiful-blue-dress-dresses-Favim.com-743033.jpg . Mezi tým sme počuli, že po chodbe začali chodiť detská. Zrejme to tam dole už skončilo. Všetky tri sme boli už dosť unavené, tak sme išli spať. A určite si viete predstaviť, ako sme “spali“. Prekecali sme ďalšie dve hodiny. Najmä o chalanoch z 1D ale aj celkovo.

Ráno nám svietilo slnko priamo do izby a na to som sa zobudila. Zistila som, že je len 7:30 a raňajky máme až o 8:15. Pokojne si môžem ešte 15 minút pospať, samozrejme som sa tešila do školy, tak som behala po izbe. O 5 minút sa zobudila aj Lili. Tina má zrejme dosť tvrdý spánok, keďže sme ju museli budiť my, lebo na budík nereagovala. Vlasy som si jemne natočila a obliekla som sa (áno aj zuby som si umyla). Zišli sme dolu na raňajky. Dala som si len jogurt s ovsenými vločkami a ovocie. Zjedla som toho málo oproti Tine. Tá im tam tuším vyjedla celý pult. Dojedli sme, zaniesli sme odpadky do koša a pri vchode som uvidela Pána úžasného. Bože aký je zlatý. Keď sme prechádzali okolo neho, pozrela som naňho a aj on na mňa. Zbehli sme si ešte hore po veci.

Zoey: „On sa na mňa pozrel! Bože, on je taký zlatý!“
Lili: „No dobre princezná. Hlavne sa nám tu neroztop a pohni si, lebo je 45 a o deviatej nám začína škola.“
Tina: „Čože? Už je toľko? Veď mám jedno oko namaľované.“
Zoey: „ Veď to v pohode stíhaš. Za 5 minút sme pri budove. To stíhame.“

Samozrejme sme prišli neskoro, aj keď je budova školy vzdialená asi 100 metrov od internátu. Riaditeľka akurát začala hovoriť. Našťastie si nás nikto nevšimol a našli sme našu triedu.

Škola vyzerala úplne úžasne. Boli tu štyri veľké budovy, uprostred ktorých bol park a tu sme stáli my. Na každej budove svietili veľké nápisy: UMELECKÉ ODBORY; HUDOBNÉ ODBORY; JAZYKY & VEDY a POHYBOVÉ A TANEČNÉ ODBORY (samozrejme všetky boli v angličtine). Stálo tu aj pár menších budov a stánky s občerstvením (niečo pre Tinu). Ako som sa obzerala okolo, všimla som si, že sa na mňa niekto pozerá. Bol to ten úžasný chalan, z ktorého som bola namäkko.  Stál medzi druhákmi a civeli sme na seba navzájom, až dokým mi Lili neotočila hlavu. Bola som úplne červená, ako som neskôr zistila...