Tí ľudia, čo stáli na chodbe sa postavili za seba
a tvorili vláčik. Pripojili sme sa aj my a za nami ešte pár ľudí.
Prešli sme ešte o poschodie nižšie a tam sa to isté zopakovalo.
Zrejme sú dve chodby plné prvákov. Nakoniec sme všetci skončili dolu
v jedálni, kde sme si všetci mali posadať. Kecali tam nejaké dozorkyne, či
čo to boli, typické veci ako, hluční môžete byť maximálne do 22:00, po chodbách
nebeháme, fajčiť je zakázané... a bla bla bla. Veci, ktoré som už počula
najmenej 100 krát. Počas toho, ako tam kecali som sa pokúšala nájsť toho
pekného chalana. Sedeli sme asi v piatej rade a vpredu som ho
nenašla. Dozadu som sa nepozerala, lebo by to bolo asi veľmi divné. Myslím, že bol tam. No čo, raz ho predsa
nájdem. Keď konečne skončila táto úžasná prednáška, pustili nám hudbu a mohli
sme si zatancovať. S babami sme usúdili, že sa tu nechceme hlavne strápniť
tak sme postávali okolo.
Zoey: „Baby kukajte! Ten chalan vyzerá super. Asi som sa
buchla!“
Všetky tri sme sa tam rozrehotali. Po čase nás prestalo
baviť si robiť srandu z niektorých nemehiel, tak sme šli hore. Vytrepali
sme sa na piate (toto budem musieť zdolávať každý deň... Oh my carrot!),
osprchovala som sa a začala som si vyberať veci na zajtra. Po pol hodine
mi baby pomohli a vybrala som si tieto: http://s8.favim.com/orig/72/beautiful-blue-dress-dresses-Favim.com-743033.jpg . Mezi tým sme počuli, že po chodbe začali chodiť detská.
Zrejme to tam dole už skončilo. Všetky tri sme boli už dosť unavené, tak sme
išli spať. A určite si viete predstaviť, ako sme “spali“. Prekecali sme
ďalšie dve hodiny. Najmä o chalanoch z 1D ale aj celkovo.
Ráno nám svietilo slnko priamo do
izby a na to som sa zobudila. Zistila som, že je len 7:30 a raňajky
máme až o 8:15. Pokojne si môžem ešte 15 minút pospať, samozrejme som sa
tešila do školy, tak som behala po izbe. O 5 minút sa zobudila aj Lili.
Tina má zrejme dosť tvrdý spánok, keďže sme ju museli budiť my, lebo na budík
nereagovala. Vlasy som si jemne natočila a obliekla som sa (áno aj zuby
som si umyla). Zišli sme dolu na raňajky. Dala som si len jogurt
s ovsenými vločkami a ovocie. Zjedla som toho málo oproti Tine. Tá im
tam tuším vyjedla celý pult. Dojedli sme, zaniesli sme odpadky do koša a pri
vchode som uvidela Pána úžasného. Bože aký je zlatý. Keď sme prechádzali okolo
neho, pozrela som naňho a aj on na mňa. Zbehli sme si ešte hore po veci.
Zoey: „On sa na mňa pozrel! Bože, on
je taký zlatý!“
Lili: „No dobre princezná. Hlavne sa nám tu neroztop a pohni si, lebo je 45 a o deviatej nám začína škola.“
Tina: „Čože? Už je toľko? Veď mám jedno oko namaľované.“
Zoey: „ Veď to v pohode stíhaš. Za 5 minút sme pri budove. To stíhame.“
Lili: „No dobre princezná. Hlavne sa nám tu neroztop a pohni si, lebo je 45 a o deviatej nám začína škola.“
Tina: „Čože? Už je toľko? Veď mám jedno oko namaľované.“
Zoey: „ Veď to v pohode stíhaš. Za 5 minút sme pri budove. To stíhame.“
Samozrejme sme prišli neskoro, aj keď
je budova školy vzdialená asi 100 metrov od internátu. Riaditeľka akurát začala
hovoriť. Našťastie si nás nikto nevšimol a našli sme našu triedu.

WOW Čítam s otvorenými ústam xD Fakt skvelé píšeš lepšie ako ja :D
OdpovedaťOdstrániťan sa neodvažuj niečo také povedať :D
Odstrániť