štvrtok 26. decembra 2013

Never miss a chance to dance (part 10.)

Tak moje lásky. Dúfam, že ste mali bohatého Ježiška a krásne Vianoce. Túto časť už mám napísanú dlho, no nemohla som ju pridať kvôli Something between (tí, ktorí čítali, vedia) :) tak je to konečne tu. Nemám chuť sa dnes nejako vykecávať, tak to sem rovno hodím. Nebudem tu na Silvestra, tak sem pridávam moje novoročné predsavzatie: Never miss a chance to dance budem pridávať častejšie :D chápem, že vás to asi veľmi zaujíma... :*

Nenávidím vstávanie, no dnes to bolo príjemné. Tento zimný deň svietilo slnko tak prenikavo, až ma to zobudilo. Zvyčajne by som v takejto situácii začala budiť sestru s tým, nech zatiahne závesy, ale dnes nie. To ostré slnko začalo byť príjemné v momente, keď sa z mojich viečok presunulo na môj nahý chrbát a začalo príjemne hriať. Zachumlala som sa pod perinu a vychutnávala si prítomnosť. Veď kde vám je lepšie, ako v posteli a ešte k tomu s tým najúžasnejším človekom. Pritisla som sa bližšie k nemu, chcela som ho cítiť a zostať tak navždy.
Lucas bol tak strašne roztomilý, keď spal. Zatvorila som oči a pokúšala sa aspoň na chvíľku znovu zaspať. Nepodarilo sa a tak som len ležala so zatvorenými očami. Lucas sa pohol a mne bolo jasné, že sa zobudil. Zrejme si myslel, že ešte spím, lebo ležal ďalej a ani sa nepohol. Nechala som ho v tom ešte chvíľu. Potom som otvorila oči a usmiala sa. Pozeral sa na mňa takým rozospatým kukučom a ja som myslela, že ho tam na mieste asi spapám, taký bol roztomilý.
„Dobré ráno,“ povedal, stále mierne prispato a pobozkal ma rovno na nos.
„Aj tebe,“ odpovedala som mu a začala sa smiať.
„Tak ako sa princezná vyspala?“
„Vďaka, dobre. A ty?“
„S tebou? Že sa vôbec pýtaš. Kopala si ma celú noc a nenechala si ma zaspať. No nie, že by to bolo len tým kopaním,“  povedal pobavene a ja som myslela, že mu jednu strelím.
„Debil,“ odvrkla som mu a otočila sa na druhú stranu.
„Ale no tak, hádam sa na mňa len nehneváš,“ pozrel na mňa smutným pohľadom a začal ma bozkávať na chrbát, ktorý som mala otočený smerom k nemu.
„Hnevám!“ stále som držala postoj voči nemu, aj keď by som sa najradšej rozosmiala, pretože sa z chrbta dostal rovno k mojim bokom.
„Ale no tak,“ pošepkal mi do ucha a ja som to už naozaj nemohla vydržať a rozosmiala sa.
„Ja som to vedel,“ začal sa smiať aj on.
Počula som, ako sa niekto pokúša dostať dnu. Do riti! Začal stláčať kľučku a trieskať na dvere. Fuck! Okamžite som vstala a začala sa obliekať. Lucas spravil to isté, no len čo si obliekol nohavice bežal ku dverám, že otvorí. Ja som tam stála ešte len v podprsenke, nohavičkách a jednou nohavicou na nohe. Lucas pozrel na mňa a bolo mu jasné, že má chvíľu počkať.
„Kto je tam?“ zakričal cez dvere.
„Janíčko a Marienka, ty idiot. To som ja Thomas. Otvor mi!“ ozvalo sa spoza dverí.
„Vydrž chvíľku,“ Lucas na mňa pozrel. Ja som si akurát preťahovala cez hlavu tričko a pokývla som mu, nech odomkne. Lucas odomkol a okamžite sa naňho vyrútil naštvatý Thomas.
„Už v živote nespím na chodbe. Cez noc sa len na tejto chodbe pogrcalo päť ľudí. Ale tento žúr stál za to. Kde si bol? Nevedel som ťa celú noc nájsť. Mal si vidieť, keď sme Timoteiovi vyholili obočie,“ Thomas by bol pokračoval vo svojom už aj tak dlhom monológu, keby som si neodkašľala...
Bol to trapas ako havädo, tak som okamžite odtiaľ ušla a zavrela za sebou dvere. No pred tým, ako som odtiaľ odišla zastala som za dverami. Prišlo mi zle, tak som oprela o stenu a zviezla sa po nej dolu na zem. Zhlboka som dýchala. Zrejme som to mala z toho, ako som rýchlo vstala a ešte z toho množstva alkoholu, ktorého som vypila asi trochu nad môj limit. Chytila som si hlavu. Zrejme sa prihnala opica. Nikdy som ju nemala a bola som rada. Už nikdy nebudem piť. Napriek tomu, že mi bolo zle som zachytila rozhovor odohrávajúci sa za dverami, z ktorých som práve vyšla.
Tomas: „Čo tu robila ona?“
Lucas: „No čo myslíš? Stavali sme puzzle.“
Tomas: „Nehovor mi, že si ju pretiahol.“
Lucas: „No dobre, tak ti to nepoviem.“
Tomas: „Čo si akože myslíš, že robíš? Ako to vysvetlíš Rebecce?“
Lucas: „Kto povedal, že sa o tom musí dozvedieť? Chcel som sa len dozvedieť, ktorá to vie lepšie.“
Tomas: „Rebecca ťa zabije.“
Lucas: „No bože, tak som ju pretiahol. A čo teraz?“
Tomas: „Chcel si sa s ňou rozísť.“
Lucas: „Tak sa s ňou asi nerozídem.  Zoey je viac nadržanejšia a to chcem.“
Pri týchto slovách som sa rozplakala a ušla som. Cez všetku bolesť hlavy a protestovanie môjho žalúdka som sa rozbehla do našej izby. Prečo? Nerozumiem tomu. Ešte včera večer som ho milovala, bol to jediný chalan na svete, s ktorým som chcela byť. A teraz toto? Je mi z neho na zvracanie ešte viac. Je to iba obyčajný sviniar. Nikdy som mu nemala naletieť... Dobehla som do izby. Slzy mi tiekli po celej tvári a oči som mala úplne červené.  Cez slzy som si vôbec nevšimla, že v našej izbe nie sú len Tina a Lili. Miesto nich tam bola Lili s Mevlutom.
„Prepáčte,“ povedala som a chcela som odísť. Lili ma však nenechala. Chytila ma za ruku a Mevlut odišiel.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa ma, keď za sebou zatvoril dvere.


Keď som si túto časť čítala znovu... jaj... Toto som písala? Napísala by som ju znovu, no ja som taká lenivá a nechce sa mi. Hlavne, keď mi tu sestra poskakuje s koláčmi. Mňam...


nedeľa 1. decembra 2013

Something between...



Nový vianočný príbeh - Something between... 

čítajte tu ---> Something between... - Vianočný príbeh

Už pridané diely:
1. december - úvod                                 9. december                                       17. december
2. december                                           10. december                         18. december - Zoey má narodeniny
3. december                                           11. december                                      19. december
4. december                                           12. december                                      20. december
5. december                                           13. december                                      21. december
6. december - Extra mikulášsky diel        14. december                                      22. december
7. december                                           15. december                                      23. december
8. december                                           16. december - teoretický začiatok      24. december

KONIEC






sobota 30. novembra 2013

Young, Wild & Free = 2. Capitole

Tak dokopala som sa k dielu :) Tu je to
(A áno ten obrázok už bol viem :DD)


Teta mala na rukách malého, možno ročného chlapca. "Jé." usmiala sa Tami a pribehla k tete a chytila ho na ruky. "Ten je zlatý." povedala s úsmevom. "Volá sa Tommy." povedala teta a pozrela na mňa. "Máš bratranca." zasmiala sa keď si všimla môj stále prekvapený výraz. "Bratranca? Kedy? Ako? Prečo? S kým? Prečo o tom neviem?" vysypala som zoseba otázky a ona sa zasmiala. "Áno. O dva týždne bude mať rok. To ti hádam vysvetlovať nemusím. (Hádam ani vám :D) S priateľom, teraz je v práci. A, no, veľmi som sa s vami nestýkala, tak asi preto." pousmiala sa nakoniec. "Čau kamoško." uškrnula som a potriasala si s ním rukou na čo sa rozosmial.
             "Môžem ho vziať na prechádzku?" spýtala som sa po pol hodinke. "Jasné. oblečiem ti ho." usmiala sa teta a odišla s ním. "Ideš s  nami?" otočila som sa na Tami. "Nechce sa mi." zasmiala sa. "Možno zajtra." usmiala sa a odišla do izby. Tak, som spravil aj ja a šla sa obliecť. Keď som zbehla dole stála tam pri kočíku v ktorom už sedel vysmiaty Tommy. "Do polnoci sme doma!" zavolala som ešte a vyšli sme do parku. všade bolo kopu snehu a on sa s úsmevom pozeral kade tade aby mu nič neušlo. V parku boli na strome už vianočné svetielka a keď si ich všimol rozosmial sa. Kráčala som s ním cez park keď do mňa niekto vrazil. "Oh, prepáč. Fakt som nechcel. Dosť sa tu šmýka." ozval sa a ospravedlňujúco sa usmial. Bol to ten najzlatší blondáčik na svete. Niall Horan. "Nie. V poriadku. Nie dennodenne do mňa narazí svetoznámy spevák." uškrnula som sa. "Niall!" začula som ďalší hlas a dobehol k nám aj. Aj Louis!! Zomriem!!  "Som som. Toto je.." spýtavo na mňa pozrel. "Nia." usmiala som sa keď sa ozval smiech. "A toto Tommy." usmiala som sa na nich. "Teší nás. Ty nás už asi poznáš, že?" uškrnul sa Niall. "A to je tvôj brat, či nebodaj syn?" povedal Niall a nahol sa nad kočík a Tommy mu chytil spodok šálu a potiahol ho k sebe, pričom sa Niall zasmial a  ja som musela tiež. Teda zasmiať sa nie pritiahnúť ho k sebe to by bolo divné a ja mám aj tak slabosť pre Louisa.  No ten mal pohľad upretý do zeme. "Bratranec." milo som sa usmiala"No mi už musíme. Slúbila som mu poobzerať osvetlenie na námesti, strašne sa mu páčia." povedala som. "Nechceš doprovod?" ozval sa Louis a keď som na neho pozrela usmieval sa. "Jasné. Aj tak to tu nepoznám." usmiala som sa. Tami ma zabije..... Pri najlepšom.
Of course boys




Tommy

streda 27. novembra 2013

Something between...

Milujem Vianoce a celkovo predvianočný čas. Keď si predstavím to krásne sneženie za oknom... jemné malé vločky vznášajúce sa vo vzduchu... je to tak známy a predsa vždy iný pocit. Určite to poznáte... keď každú nedeľu zapaľujete najprv prvú, druhú, tretiu až napokon štvrtú sviečku, púšťate si koledy, mladšia sestra vás núti písať Ježiškovi. Keď si v polovici novembra pustíte telku a tam na vás začne hučať "už se zase tešíme na Jééééžiška..." alebo "Ja nemusím, ja už ho vidím!"  :3 a úprimne najviac sa z celých Vianoc teším KAPUSTNICU :3 som rada, že konečne prichádza ten čas... 
A ešte jednu vec milujem skoro tak, ako kapustnicu - adventný kalendár, plný čokoládiek. Pamätám sa, že len čo som ráno vstala, otvorila som oči a bežala si vybrať čokoládku :3 yummy :3 
Keďže sa nám to pomaly blíži, rozhodli sme sa vám dať tiež darček na Vianoce. A to v podobe už spomínaného adventného kalendára. No nečakajte od nás čokoládky (na to nemáme :DDD)... každý deň pribudne jedna nová časť vianočnej poviedky. Bude mať názov Something between... a budeme ju písať všetky tri. Nejdem sa už viac vykecávať, lebo viem, že si to aj tak nikto nečíta. Radšej si pozrite trailer a nezabudnite. 1. decembra vyjde prvý diel...


dúfam, že sa vám príbeh bude páčiť ;)
Vaše adminky: Zoey, Tess a Nia :* ľúbime vás a takto predčasne: Harry Christmas ;)

utorok 26. novembra 2013

Young, Wild & Free trailer ;D

Ahoja :D Takže zas tu otravujem ja :D



  Nie nemám pre vás diel YW&F alebo OF :/ :D Ale mám trailer na YW&F :D Nudila som sa, múza žiadna tak som spravil aspoň toto :D No nechce sa mi vykecávať, pozrite si, komentnite a bye :D

P.S.: Diel bude asi zajtra :3 :D 




P.P.S.: :D Plus youtube -> http://www.youtube.com/watch?v=nP6uYo66WfI&feature=youtu.be

pondelok 25. novembra 2013

I can´t imagine my life without you :) 2.Díl

2.Díl.


''Obejmeš mě prosím.'' řekla jsem.
Jak jsem řekla tak Niall udělal. Jeho dokonalé hřejivé obětí mi pomohlo. Néé na tolik, aby mi pomohlo od zlomeného srdce ale přece jenom trochu ano.
Stáli jsem v obětí asi 5minut. Stáli by jsme dál kdyby nás někdo nevyrušil. 
Další přicházející hosté. '' To jste se neviděli tak dlouho, že musíte být tak dlouho v obětí.'' řekla mi sestřenka a ušklíbla se na mě. Nikdy jsme se neměli rádi.
Hnusně mě odstrčila od Nialla a sama ho začala dusit v obětí. Prostě jsem dál nemohla koukat na tu umělotinu(moje sestřenka) tak strašně mi připomínala tu krávu za, kterou mě vyměnil Erik.

Nemohla jsem tam jen tak stát a proto jsem konečně mohla odběhnout domů.
Ve šla jsem do pokoje. Zamkla jsem se.Stoupla jsem si do koupelny k zrcadlu řasenku jsme měla po celé tváři.
Proto jsem vzala odličovadlo když jsem měla zase čistý obličej. Namalovala jsem se znovu. Prostě brečet nebudu a kdybych někdy měla tak dnes prostě ne.
Nechtěla jsem se tam vracet hnedka. Sedla jsem si do pokoje k oknu a pozorovala co se děje vedle kde se koná oslava. Všichni se bavili. 
nevnímala    jsem nic jen jsem se prostě dívala jak se baví každý s každým. Seděla jsem u okna asi půl hodiny. Seděla bych dál kdyby mi někdo nepoložil ruce přes oči. 
''Aaaa'' vypískla jsem. 
''V pohodě.?'' Zeptal se dotyčný.
''Jo jasně. Co tady děláš jak to, že se nebavíš s ostatníma.'' Zeptala jsem se Harryho.
''Už na začátku když jsi narazila do Nialla si mi přišla nějaká smutná a teď když jsem tě nemohl dole najít tak jsem si řekl, že budeš tady. Šel jsem se za tebou podívat. Zeptat se tě co se ti stalo. A taky chci aby ses šla semnou dolu bavit.'' zakončil svůj dlouhý monolok. 
Pousmála jsem se.
''Tak dem dolu?'' řekla jsem vážně si tady nebudu vylívat srdce Harrymu.
Harry se pousmál dal mi ruku kolem ramen a šli jsem dolu. Když jsme přišli dolu přivítala jsem se s lidima co přišli když jsem byla nahoře. 
Seděla jsem vedle Harryho a oba jsem poslouchali tlachání mé umělé sestřenice. Snad každých 5 sekund Harrymu sklouzl pohled na její umělá prsa. Aaa taková nuda. Stoupla jsem a omluvně se na ně koukla. 
''Hele fakt už nevydržím další tvojí historku Žanet. Jdu se radši někam bavit ahoj.'' falešně jsem se usmála a šla jsem za Niallem. Cestou jsem si a jí vzala víno dneska se opiju.

''Ahoj, co ty tady tak sám.'' řekla jsem Niallovi a dala jsem mu ruku kolem pasu.
Pousmál se na mě. ''Čekám na maso.'' řekl a rozesmál se.
''Nojo nenažranče. Opiješ se semnou?'' zeptala jsem se.
Niall se na mě vyděšeně koukl. '' To by mohla být zábava.'' řekl. 
''Takže to mám brát jako souhlas? '' řekla jsem a usmála jsem se Niall jen souhlasně přikývl.



Tak snad se vám další díl líbil.
Jasně je to nic moc. Ale zatím se to rozjíždí. Omlouván se za chyby. 
Další díl čekejte v neděli. Včera jsem vám nestihla přidat další díl tak ho tu máte dnes.
*Tess*

sobota 23. novembra 2013

My FairyTale = Začiatok :)

 Takže, nudila som sa tak nová poviedka :D Nudá, obkecávanie atď, no koment poteší a zajtra sa pokúsim dať diel Young, Wild & Free :)  Sú cute, že? :33 http://25.media.tumblr.com/e98a4166b4ee20c7cc46805dc8436ef7/tumblr_mwq3u2DjwT1s00h7ko1_500.jpg 
Inak teším teším dnes na 1DDay :333 



Takže, tento príbeh je o 19 ročnej speváčke Academy, ktorá je pravým menom Ema Stompson. Pochádza z Nového Zélandu a celkom dobre sa jej darí presláviť. Bola totiž v Australskom X-factore (Je vôbec taký? :D) a skončila na deuhom mieste. Jej spev sa zapáčil pár spoločnostiam a tak sa začala jej kariéra. Jej agentka sa, ale rozhodla aby sa Ema presťahovala do Londýna v Anglicku. Tam si má trochu pobudnúť a uzavrieť dohodu so Simonom Cowelom, vlastne ani nevedela o čom. Nikto jej to nechce povedať. Jej agentka Kristen (Áno ty Kristen :DD) ju totiž pozná dosť dobre na to aby jej niečo také povedala, plus k tomu sú sesternice. Mať sesterku za agenta? Áno celkom divné, no čo... Tak toto bude ich story.

Sedela som s Kristen v lietadla a radšej počúvala hudbu aby som sa s ňou nemusela baviť, bola som na ňu poriadne nas.. no nahnevaná. Nechcela som ísť do Anglicka a už vôbec nie do Londýna. Doma na novom Zélande mi bolo skvelo. Tu nikoho nebudem poznať a to ma štvalo, doma som mala rodinu, chala.. No už nemala podvádzal ma a bol so mnou len pre prachy.. Nemohla som na neho myslieť inak som mala chuť niečo rozmlátiť. Bol to taký dement a ja somsa do neho zamilovala. Shit, bola som krava..
  No, ale teraz viem, že už sa znovu nechcem zamilovať....

utorok 19. novembra 2013

Young, Wild & Free = 1. capitole

Takže tu je ten diel :) Až do štyroch dní, ale no to je jedno :D Predtým som mala dlhší a lepší no, môj "milý" braček my ho vymazal ._. No to nič :D Nevzdala som to a písala ho znovu :D Chalani sa tam budú zjavovať častejšie a častejši don´t worry (be happy, drink pepsi, be sexy :33 Zoey nezabi ma, že som to napísala :D Viem tvoja hláška :D :D ). Tak no, to by bolo všetko z mojich kecov, diel, neviem kedy dám. Tak spravíme dohodu: 2 KOMENTY A DIEL DO 4 DNÍ :D (Prepáčte za chyby :/)


A bolo to tu šli sme do Londýna. Konečne. Baby nás boli vyprevadiť len pri dom. Do Bratislavy nás viezli rodičia Tami, kedže moji boli obaja v práci. Skoro celú cestu autom sme boli ticho a vlastne Tami aj spala. Museli sme vstávať už o štvrtej ráno. Lietadlo nám šlo o deviatej? Áno asi tak nejako. Takže tri hodiny cesty tam to je do nejakej siedmej, šli sme ešte do EuroVeii a z tade nás už doviezli na letisko. Lietadlo šlo o 20 minút tak sme tam ešte chvíľku sedeli a kecali než oznámili náš let. Rozlúčili sme sa s rodičmi Tami a išli k ceste do nášho lietadla. Pozdravili sme letušku pri dverách a našli si miesta. Posadali a až teraz sa rozkecali. Už sme boli také rozrušené, že to bolo až nemožné. Pripojili sme sa na wi-fi. "Nia?? Na ktorom letisku pristávame?" spýtala sa ma zrazu Tami. "Hmm.." vybrala som si slúchadko "Zdá sa mi, že Stansted, prečo?" prekvapene som na ňu pozrela, nič také ju nikdy nezaujímalo. "Oni tam budú." schmatla mi ruku. "Dnes tam pristavajú lebo už došli z L.A." povedala až skoro pištala. "Pššt." kroť sa a aj to tak bolo len čo sme prešli na letisko boli tam. ONE DIRECTION. Skoro som omdlela. Síce okolo nich bolo milón báb bola som asi ten najštastnješí človek na svete. Trochu ďalej od nich sa opieral o stenu Louis a fanúšičky mu veľmi nevenovali pozornosť a lepili sa na Nialla a Harryho. Chvíľku som na neho pozerala ale potom aj on pozrel na mňa a to som sa pozrela inam. "Poď radšej. Počkáme si na nich vonku." s úsmevom ma vytiahla Tami von.

Tami: Okay, tam to nám veľmi nevyšlo. No hlavne preto lebo.. "Á tu ste dievčatá. Hádajte čo? Mám pre vás od nich podpisy." usmiala sa na nás Niina teta. A nemáme zámienku tu na nich počkať. V duchu som si povzdychla, ale s úsmevom vzala od jej tety kartičku s podpisom od všetkých. A ja som chcela aj foto... No čo... Nastúpili sme do auta a z tade sme sa odviezli k nášmu novému prechodnému bydlisku. No ak nás prímu na školu kam chceme po lete ísť tak možno dlhšie než prechodné. Áno, chceli sme sem ísť. Aj baby sem poslali prihlášky. Ja sem chcem na výšku a baby pokračovať v strednej. No bol to náš sen. Ako mi učiteľka povedala mala som ako také dobré vyhliadky ísť tam študovať. Chcela som byť novinárka. Alebo keď už tak možno učiteľka. A hej, tu v Londýne. Prišli sme pred tetin dom. "Ehm, nehovorila si, že je to menší dom?" spýtala sa Nia užasnuto. "Ako pre koho." zasmiala sa a mi sme sa ako malé rozbehli dnu. Toto bol boj o život. No vlastne len o izbu, ale to je jedno. Stihla som si odchytiť izbu trochu vzadšie a trochu ma štvalo, že má Nia tú v podkroví, no aj moja bola krásna. S balkónom, manželskou postelou, len ešte niekoho kto tam bude spať so mnou. Musím povedať Liamko by sa mi tam páčil najviac no čo, sny sú sny... "Baby! Poďte dole!" zavolala teta a tak sme prešli dole. V obývačke bol/bola/boli ...

 Izba Tami :3
 Izba Nie :3

nedeľa 17. novembra 2013

3 times

Takže toľko sľubovaná jednodielka s Louisom. Dúfam, že sa bude páčiť, no meno hlavnej postavy som si musela vymyslieť, keďže návrh bol napísaný anonymne. Dúfam, že vám to vadiť nebude. Dnes sa mi veľmi vykecávať nechce tak bežte čítať.


Znovu som sa zobudil na zvláštne pohyby na posteli, kopanie a slabé mrnčanie. Ako vždy, bola to Mary. Opäť sa jej sníval zlý sen. Začal som ju hladkať po vlasoch a pritisol si ju bližšie k sebe, ako vždy, keď mala zlý sen. „Mary...“ hladil som ju po vlasoch a stále opakoval jej meno, „Mary, Mary zobuď sa...“ Keď sa mi ju konečne podarilo prebudiť bola celá uplakaná, spotená a triasla sa. Pozrel som na ňu a pousmial som sa. Ona si len zhlboka vzdychla, zatvorila oči, objala ma a zaspala.
Ráno bola (ako vždy v sobotu) prvá hore a robila lievance. Mňam...  sobotňajšie lievance bola naša tradícia odvtedy, ako sme sa pred dvoma rokmi vzali. Mary vie robiť tie najúžasnejšie lievance na svete. Zbehol som dolu schodmi, Mary bola ešte stále len v pyžame a s tými strapatými vlasmi vyzerala na zjedenie rovnako, ako lievance, ktoré rozvoniavali po celom dome. Hľadel som na misku s lievancami ako na svätý obrázok a pomaly mi začali tiecť sliny. Mary ma zrejme počula, ako k nim bežím, lebo sa otočila a schytila ich prv, ako som sa k nim dokázal dostať. Zamračil som sa na ňu. „Hádam ich len nechceš bez cukru,“ zasmiala sa a pocukrované mi ich strčila pod nos. Ja som ich bez slova vzal a so zdvihnutým nosom som odkráčal smerom k jedálenskému stolu. Po chvíli za mnou prišla aj Mary, spoločne sme zjedli raňajky, upratali zo stola a ona šla poumývať riad. Zatiaľ, čo ona umývala, ja som ju pozoroval. Bola taká krásna, neučesané vlasy jej stáli na každú stranu, v starom pyžame a papučiach na nohách.  Bola to moja Mary. Len moja, nikoho iného...
Neodolal som, podišiel som k nej a chytil ju zozadu za pás. „Loui...“ „Prosím?“ nenechal som sa vyrušovať a bozkával som ju na krku. Mary si jemne vzdychla, zasmiala sa, zastavila vodu a ďalej sa venovala už len mne. Otočil som si ju k sebe, objímal som ju, hladkal a zasypával spŕškou bozkov. „Milujem ťa,“ zašepkal som a aby nemohla protestovať, ako to ona zvykne, dlho som ju pobozkal. Ona si ma chytila ešte pevnejšie a povedala:  „Ty moje decko. Nemám ti náhodou uvariť kakauko?“ Začala sa smiať a ja som jej na to odpovedal detským hlasom:  „Áno mami!“ Ďalej som sa venoval skúmaniu jej tela mojimi rukami, až som natrafil na zadok. Mary už vedela, že je zle, no skôr, ako stihla niečo spraviť, pevne som ju chytil a vysadil na kuchynskú linku.
„Loui? Čo to tam je?“ vyzerala vydesene, keď prstom mierila na miesto, niekde za mojím chrbtom. „Ja tam nič nevidím,“ povedal som a pokúšal sa zaostriť, „možno sa ti to len zdalo,“ povedal som jej, keď som si bol na 100% istý, že tam nič, okrem obrovského zeleného fikusu nie je.  „Možno...“ videl som na nej, že je z niečoho nervózna, no to bývala pomerne často, a preto som tomu neprikladal veľkú váhu. Pokúsil som sa ju teda rozptýliť...
Netrvalo dlho a ani jeden z nás na sebe nemal ani kúsok oblečenia. Mary bola krásna v hocičom, čo si na seba obliekla, no takto sa mi páčila najviac (aspoň vidno, že som chlap). Okamžite nám obom naskočili zimomriavky a ja som pochopil, že sex na kuchynskej linke uprostred zimy nie je ten najlepší nápad. Opatrne som teda zdvihol moju princezničku na ruky a odniesol som ju do našej spálne...
„Loui, zvoní ti telefón,“ povedala Mary pomedzi vzdychy. „Tak nech zvoní...“ odpovedal som jej a pokračoval som vo svojej práci. „Čo ak je to niečo dôležité?“ zhodila ma zo seba a načiahla sa po môj telefón, ktorý ležal na nočnom stolíku hneď vedľa postele. S nechuťou som pozrel na obrazovku, lebo keď si predstavím, že namiesto idiotského rozhovoru s Niallom o to, ako sme včera vyhrali vo futbale, som sa mohol po tretíkrát venovať Mary, ide ma roztrhnúť. „Neznáme číslo... to nebude nič dôležité,“ povedal som a načiahol som sa za Mary, no ona sa uhla a povedala: „Ak to nezdvihneš, zdvihnem to ja a veľmi dobre vieš, že potom už nebudem mať chuť!“ pozrela na mňa vyčítavým pohľadom, čo ma donútilo ten telefón zdvihnúť...


„Idiotskí poisťováci,“ zasmiali sme sa s Mary naraz, keď sme si uvedomili, že možno, keby nás vtedy nevyrušili, nedržal by som teraz na rukách len malú Rachel, Luka a Bobyho, ale aj malého Louisa juniora alebo malú Mary. Bolo by to síce krásne, no už len s tromi deťmi to bude dosť práce...


Tak dúfam, že sa páči a mohli by ste mi zanechať aj nejaký ten komentík a návrhy na nové jednodielky :) Ďakujem lásky :*

piatok 15. novembra 2013

Young, Wild & Free - Prológ

 Tak, tu je ten prológ :D Sorry, že nie je dlhý no písala som ho v čakárni u doktorky, som ešte stále oblbnutá, no to netreba riešiť. Diel vám dám do troch dní :D Tak si počkajte :D A pardon za chyby + komentík poteší :)
                                                                                                          Your Nia ;)
 (Odohráva sa v roku 2012)

Bežala som dole schodmi, s babami sme sa mali stretnúť na našej lavičke. Ako vždy. "Nia. Zlatko. Nezabudni, že ideš zajtra ráno s Tami na lietadlo!" zavolala na mňa mama. "Neboj!" zavolala som na ňu. Idem sme k mojej tete Nikole do Londýna, kde aj bývala. No, najprv som mala ísť sama. No potom sme sa s Tami dohodli, že pôjdeme spolu. Bol to trochu nezvyk, ale chceli sme stráviť Vianoce tam. No čo, ale už len možnosť stretnúť One Direction bola neodolateľná, a Vianoce v meste našich snov? No skrátka úžas. Baby ma už čakali. "Ahoj." objali sme sa a vykročili k Kike. 
  Sedeli sme o nej a jedli špagety, ktoré nám skoro ako vždy keď sme prišli robila jej mama. "Sľúb, že ak stretnete chalanov zoznámite nás!" povedala prísne Em. "Pochybuješ o nás? Vedeli by ste to prvé." zasmiala som sa. "Budete mi chýbať." objali nás všetky tri. "Don´t worry sú to len Vianoce." zasmiali sme sa naraz.



<-- Tami (18)


<-- Nia (19)

štvrtok 14. novembra 2013

Ahooooooooooj xD

Čauko :D Ako vám už Zoey povedala som  tu nová adminka :33 Budem sa podpisovať Nia, aj keď aj to už tu bolo uvedené :D No už viete aj, že som koza tak asi nemám čo na srdci :D Možno to, že som Directionerka rok a dva mesiace :D (S prestávkou 1 mesiac ) Chalanov zbožnujem :3 Tak ako aj Little Mix :3 :D + Som Potterhead :D S Zoey chodím do triedy :D (Viem, zbytočné info :D )No tak to by bolo odomňa asi všetko...

Zajtra vám pridám prvý diel mojej ff-ky, ale nie je to veľmi zaujímavé no... :D Tak čaves :D


                                                        Sexshy nanuky :33 :DDDD



                                                      Yeah, Harry má pravdu :DD


                                                        Len aby ste vedeli kde ma za pár rokov nájsť :D 
                                                    Poznáte Eda? Že sa pýtam, čo? :D Má skvelé songy
                                                    http://www.youtube.com/watch?v=G2fOum_KWQU    
                                                              Čo k tomu povedať? :D


Tak ja sa s vami lúčim a zajtra sa vám pokúsim pridať ten slúbený diel ;) :*




Ešte stále žijeme :3

Takže lásenky naše milované :D áno mám dobrú náladu :D sú tu nejaké tie novinky:

NOVÁ ADMINKA!!!!
Rozhodli sme sa prijať ďalšiu pomoc. Jej meno je Nia (okej volá sa inak, ale to hádam teraz riešiť nebudeme :*) a je to KOZA, rovnako ako my dve s Tess :DDDDD Dúfam, že sa vám bede páčiťa budete čítať jej príbehy.

Ďalej by sme nič nové nemali, ak áno, dúfam, že ma baby doplnia dolu pod komentármi. Každopádne, jednodielky sa pokúšam dopísať, no čas mi veľmi nepraje. Tréningy, škola, doučovanie, písomky... 9. trieda. Chápete -_- Ďalšiu časť by som chcela pridať do konca budúceho týždňa, no neviem, či sa mi to podarí, lebo v sobotu ráno cestujeme do Žiliny na súťaž (držte palce :*). Posnažím sa vám to vynahradiť aspoň pár obrázočkami, ktoré sú nižšie :3 o jednodielky si píšte mne, Tess a po novom už aj Nii ;) tak do toho...



<3  <3 LOVE THEM <3 <3

:DDD sweet :3

:3 niečo pre Cristen :DDD Victoria´s secret :3

zlatá <3 ak by náhodou niekto nevediel - Demi Lovato :D

and we can´t stop... <3 Miley <3

Tak bábiky moje, dúfam, že obrázočky sa vám páčia (môžete písať námety na ďalšie) a nezabudnite čítať:
Príbehy od Nii :3
a všetko, čo pridáme :*

z lásky vaša Zoey :* 
(PS: nezabudnite komentovať ;))

nedeľa 10. novembra 2013

I can´t imagine my life without you :) 1.Díl

1.Díl

Poklidila jsem si v pokoji a šla jsem pomoct mámě.

''Mami?'' volala jsem na ni. Nemohla jsem ji nikde najít.
''Lolo..Co je?'' řekla máma. Která najednou stála za mnou.
''No,
kdy mají přijet kluci?'' Řekla jsem. Máma chvíli přemýšlela ale pak řekla. ''No asi na večer.'' Jen jsem se děkovně usmála a šla jsem za strejdou.
''Ahoj kočko, rosteš jako z vody.'' Řekl mi strejda a usmál se.
''Nechceš s něčím pomoct?'' Řekla jsem mu.
''Jo, musím zajet do obchodu pojedeš semnou?'' řekl a usmál se. Přikývla jsem na souhlas.
Ve městě jsme koupili co bylo potřeba a jeli jsme domů. Šla jsem domů pomoc mamce.
Když už bylo všechno hotové tak jsem šla domů. Osprchovala jsem se, vyčistila si zuby, vzala jsem si na sebe mini kraťase, tílko, mikinu a conversky.
Dala jsem si trochu řasenky. A šla jsem na místo kde je oslava.

Zatím tam byla jen mamka, táta, sestra, babička a strejda. Všichni si povídali a já jen seděla a hleděla někam do prázdna. Chtěla jsem se přidat do konverzace ale začal mi zvonit mobil. Volal mi můj kluk.
Vyšla jsem ven, aby nikdo neslyšel naši konverzaci.
''Ano?'' zvedla jsem to.
''Ahoj, Lolo, chtěl jsem ti něco říct.'' řekl. Znělo to vážně.
''Co. Nepočká to do zítřka nemám teď jaksi čas.''
''No já ti to řeknu teď do telefonu.''
''Tak mluv.'' řekla jsem mu a opřela jsem se o zeď.
''Lolo, musíme se rozejít. Víš našel jsem si někoho jiného.'' řekl. Hned mi po tváři začali stékat slzy. Dneska jsem nechtěla pít ale kuli němu se opiji, abych měla alespoň trochu veselejší náladu.
''Aha, a můžu vědět kdo to je?'' řekla jsem.
''No je to Clary.''
''To jako fakt to si mě vyměnil za místní děvku? Doufám, že sní budeš šťastný.'' řekla jsem a položila jsem mu to. Sesunula jsem se na zem a nechala svým slzám volný průběh.
Když jsem slyšela smích rychle jsem zvedla pohled přicházel Niall a jeho banda. Rychle jsem se zvedla setřela jsem slzy a utíkala jsem domů. Teda chtěla jsem utíkat domů. Kdyby mě jeden s těch 5 nezastavil.
''Lolo?'' řekl Niall.
''Hmm'' řekla jsem nedívala jsem se na něj. Jen jsem měla skloněnou hlavu a snažila se nebrečet.
''Klůci běžte na před'' řekl. Klůci se rozešli.
''Lolo? Copak ti je?'' řekl a chytl mě za bradu. Koukala jsem do jeho dokonalých modrých očích.
''Nialle, pust mě prosím.'' řekla jsem. Niall jen nesouhlasně zakýval hlavou.
''Ne teď ne. Až mi řekneš co se stalo. Dneska se máš usmívat ne brečet'' řekl a zářivě se na mě usmál.
''Obejmeš mě prosím.'' řekla jsem.


-brázek..Loli oblečení,Klůci,Lola,Loli klukl-
Tak snad to pro dnešek stačí.:)!
Budu ráda za jaký koliv názor!
Like a koment potěší. Když tu bude 20liků přidám další díl.
Omlouvám se za chyby.
*Tess*



streda 6. novembra 2013

Omluva.?

Čusík kočky.
Nevím jak začít. Mám strašného učení..9.ročník dá opravdu zabrat. Vůbec nemám čas a snad ani chuť moc psát.
Proto se vám chci omluvit, že už jsem dlouho nic nepřidala. Ale v nejbližší době se budu snažit něco přidat.

Opravdu mně strašně mrzí, že ode mě nepřibyla už dlouho žádná povídka snad možná v neděli tu něco přibude. Budu se snažit. A doufám, že si to někdo přečte.!
Vaše Tess

nedeľa 3. novembra 2013

Never miss a chance to dance (part 9)

Takže mrkvičky moje. Rozhodla som sa opäť pridať časť. Chápem, že teraz máte prácu s lámanim VEVO rekordu pri Story Of My Life (http://www.youtube.com/watch?v=W-TE_Ys4iwM), no mohli by ste si to prečítať. Táto časť sa vám bude páčiť, teda aspoň myslím. Písala sa mi veľmi ľahko a... môjho zvyčajného BLA BLA BLA vás ušetrím, no chcem ešte povedať, že na imaginoch sa pacuje, no viete - ŠKOLA. Tak bežte čítať a nezabudnite zanechať komentár :3 poteší ma to :*

Je 30. december. Práve stojím na bratislavskom letisku spolu s Tinou a Lili čakáme, kým nás pustia do lietadla. Rozhodli sme sa, že nový rok chceme stráviť spolu v Londýne. Mlčky sedíme a ani jedna z nás sa neodváži nič povedať. Za dva týždne, čo sme boli každá so svojou rodinou a iba občas si písali alebo volali sa takmer nič nezmenilo... no bola tu jedna vec, ktorá mi prišla stále veľmi neskutočná. Viem to síce už niečo vyše týždňa, no aj tak mi to príde ako zlý sen. Nemôžem uveriť tomu, že Lili nenastúpi po prázdninách do školy. Hneď sa pobalí a letí späť na Slovensko, do nemocnice. Tisnú sa mi slzy do očí len keď na to pomyslím. Lili má cukrovku, našťastie ju podchytili v prvom štádiu. Nerozumiem, prečo si vybrala akurát ju. Veď Lili nikdy nikomu neublížila... povedala nám, že sa pre to nemáme trápiť, pretože sa s tým dá žiť a v škole bude pokračovať hneď ako to bude možné, že riaditeľka ku nám nikoho iného nenasťahuje, vraj si to vybavila. Liečby vraj nebudú dlho trvať... aj tak je to nefér.

Z mojich myšlienok ma vytrhla až teta Lietadlová oznamujúca nám, že práve priletelo naše lietadlo... počas letu sme len sem tam prehodili nejaké slovo. No keď sme konečne pristáli a uvideli tak nádherný zasnežený Londýn, slová vôbec neboli potrebné.

„Baby? Nevideli ste náhodou môj červený sveter?“ spýtala sa Lili, keď zložila telefón, „neviem ho nikde nájsť.“ „Lili... máš ho predsa oblečený!“ vyprskla smiechom Tina a ja som sa začala smiať tiež. „Vy ste blbé!“ tvárila sa urazene, no bola taká červená, že to nevydržala a smiala sa tiež. „A kamže si sa vybrala? Ešte sme len prileteli a nestihla si nám ani zasmradiť izbu!“ povedala som a Tina už v kŕčoch ležala na zemi. „Volal mi Mevlut (ešte stále neviem napísať to U s bodkamu :D), chce sa so mnou stretnúť,“ povedala a začervenala sa, mierne už ladila so svetrom. „Len choď, my sa už nejako zabavíme,“ usmiala sa na ňu Tina a ja som len prikývla. „Fajn. Tak sa majte,“ obliekla si kabát a vyšla von. S Tinou sme si pustili hudbu a začali sa vybaľovať, predsa len tu zostávame až do marca.

Po dvoch hodinách vybaľovania sa a ohováraním každého, koho sa dalo sme počuli rachot na chodbe. „Počuješ to?“ spýtala som sa. Tina prikývla a pootvorila dvere, aby videla, čo sa tam deje. Ako sme mohli čakať bola tam Chris, Ellie a Suzie. Len ony tri dokážu chodiť po chodbe tak, že ich počuť až na Tower Bridge. „Ste vy normálne?“ zakričala po nich Tina. „Tina?“ otočila sa Ellie a ako inak vtrhli nám do izby a začala mierna žúrka. Po chvíli nás nebolo len päť, ale zrejme sa zišiel celý internát. Hudba hrala najhlasnejšie, ako sa len dalo, alkoholu bolo možno 20 litrov a zistili sme, že Lili už ani nemusí zasmradzovať izbu, pretože sa o to postaral cigaretový dym. Všetci sme tancovali, kde sa dalo, po chodbe, v kúpeľni, na balkóne... jednoducho všade. Toto bola zábava, akú som na tomto internáte ešte nezažila. Po hodine sa ku nám pripojila aj Lili s Mevlutom a boli sme kompletní.

Neviem, kto púšťal hudbu, no zrejme mal dobrý vkus, pretože pustil Little Things od One Direction (http://www.youtube.com/watch?v=xGPeNN9S0Fg). Sadla som si na posteľ, pretože ostatné páriky hneď spomalili. Spievala som si a mierne sa hýbala do rytmu. Ach bože, ako ja tú pesničku milujem... Zrazu ma však niekto chytil okolo pása... čakala som, že to bude úchyl Timotei (sorry, za to meno, ale nič iné ma nenapadlo), no mýlila som sa. Až teraz som si uvedomila, že tu vlastne nie je... Lucas. Hodila som sa mu okolo krku a on ma pobozkal. Tancovali sme až do konca pesničky a potom ma vzal za ruku a vytiahol na chodbu. Tam ma chytil a pritiahol si ma k sebe. Strašne mi chýbal.


Nepamätám si, ako sme sa dostali do Lucasovej izby, no podstatné je, že sme tam boli. Len čo sme tam vošli, okamžite za nami zabuchol dvere a zamkol. Pozrel na mňa a pritlačil ma blízko k stene. „Chýbala si mi,“ povedal a pritlačil sa perami rovno na tie moje. Rukami putoval po mojom chrbte smerom k mojim bokom. „Aj ty mne,“ odpovedala som mu asi po piatich minútach. Lucas sa len pousmial a zdvihol ma na ruky. Nohami som sa mu obmotala okolo pása a pobozkala ho. Naše jazyky boli vo vojne na život a na smrť. No v tejto vojne sme vyhrali obaja. Nejako sme sa dostali k posteli, tam som sa zvalila na chrbát a Lucas na mňa. Ľahko ma pobozkal a povedal: „Ľúbim ťa!“ „Ľúbim ťa!“ povedala som aj ja a tiež som ho pobozkala. Pretočila som sa s ním tak, že som teraz ležala ja na ňom. Začal sa smiať, posadil sa a chytil ma za boky. Som extrémne šteklivá, no teraz to nešteklilo. Zaryla som sa mu prstami do vlasov a pobozkala ho. Netrvalo dlho a moje tričko spolu s nohavicami skončili na podlahe...

Viem, že som sa k Danielle nevyjadrila, no dočkáte sa :* komentík

štvrtok 17. októbra 2013

Batman can´t fly in the rain

Tákže prvý zo sľúbených imaginov. Tento je pre Leni o Liamovi. Dúfam, že si ho neprečíta len ona, ale aj niekto iný... nechce sa mi tu veľmi vykecávať, tak šup šup čítať :)


„Vypadni ty štetka! Už ťa v živote nechcem vidieť,“ zakričal po mne Jack a pokúsil sa ma udrieť, no bol (znovu) taký opitý, že ho váha jeho vlastnej päste stiahla na zem. Ležal na zemi a ani sa nepohol. Začala mu z hlavy tiecť krv. Zľakla som sa a skúsila ním potriasť... žiadna reakcia. „Jack! Jack... počuješ ma?“ slzy mi tiekli po tvári a nevšimla som si, že Jack sa napriahol a strelil mi facku. Už som to tam viac nemohla vydržať. Rozbehla som sa von smerom k svojmu autu. Vonku lialo tak, že som cez ten dážď a svoje slzy skoro nič nevidela. Ledva som sa dostala k autu. Nakoniec sa mi podarilo nasadnúť a naštartovať. Stále som plakala. Presne kvôli tomuto som za ním dnes prišla... už ma nebaví, že Jack stále pije. Kedykoľvek spraví nejakú hlúposť odnesiem si to ja... sľúbil mi, že už nebude piť, no volal mi Markus, jeho najlepší kamarát, že obháňal nejaké štetky v krčme, tak ho zavliekli domov. Čo som si vôbec myslela?! Že prídem k nemu domov a poviem mu: „Ahoj Jack! Rozchádzam sa s tebou, lebo si ožran?!“ Prečo som len taká blbá?! Pýtala som sa sama seba a ďalej som šoférovala poloprázdnymi ulicami Londýna. Bol večer, takže som nevidela absolútne nič. Prečo? Prečo? Prečo... stále mi v hlave znela tá otázka...
... ráno som sa zobudila v posteli. Ani si nepamätám, ako som sa sem vôbec dostala. „Au... moja hlava!“ počkať, prečo mám na hlave obväz? Že som v nemocničnej izbe som si uvedomila až keď sem vbehla sestrička. „Č – čo sa stalo? Ako som sa sem dostala?“ nevedela som sa vykoktať a sestrička na mňa len pozrela a zavolala doktora. Ten mi všetko vysvetlil. Mala som autonehodu, narazil do mňa nejaký idiot , ale... čo sa dialo pred tým? Neviem si spomenúť... vraj som stratila pamäť z toho obdobia... JESUS CHRIST! Len čo odišiel doktor vrútila sa do izby moja mama: „Dieťatko moje...“ „Au, mami!“ zakričala som na ňu, keď ma začala bozkávať na hlavu... „Prepáč,“ zatvárila sa previnilo a pokračovala, „Vieš, ako som sa o teba bála? Tomu debilovi, čo do teba narazil to dám pekne vyžrať...“ a pokračovala vo svojom zvyčajnom monológu, ktorý aj tak nikto nepočúva...
*ďalší deň*
Ležala som vo svojej izbe a čítala knihu. Mama práve odišla. Zrejme celú noc nespala a vymýšľala plán, ako sa “pomstiť“ tomu chalanovi, čo do mňa vrazil. Mala kruhy pod očami a neustále zívala. Znovu som sa pohrúžila do knihy... „Slečna, máte návštevu,“ povedala tá blond sestrička, keď otvorila dvere. „Pustite ju dnu,“ vedela som, že je to moja mama. Nikto iný by to byť nemohol. Otec je na služobke v nejakom zapadákove, Jacka by som cítila už z diaľky, pretože ho už ani cítiť nechcem a kamarátom som povedala, nech sem nechodia. „Mami, čo si zabudla?“ nepokladala som za dôležité odtrhnúť zrak od knihy, keďže som vedela, že si zabudla kozmetickú taštičku. Neodpovedala mi... zvláštne. Moja mama má väčšinou rečí ako Taylorka frajerov.  Pozrela som sa teda na ňu. Skoro mi padla sánka... stál predo mnou chlapec. Pekný vysoký plačúci chlapec. Môjmu “pozornému oku“  tiež neuniklo, že drží kyticu. „Moje meno je Liam,“ povedal so slzami v očiach, „to ja som ťa zrazil.“ Nechápala som o čom to preboha točí, mňa zrazil nejaký idiot a nie tento úžasnenádhernekrutopřísněperfektný chalan. „Ja som Lenka,“ dostala som zo seba a podala mu ruku. Pozrel na mňa spýtavým pohľadom a potriasol mi ňou. „Vieš, veľmi ma to mrzí. Ponáhľal som sa až som prišiel na križovatku...“ znovu sa rozplakal. Chudák, zrejme ho to veľmi vzalo, ale bolo to také zvláštne. Tento chlapec, teda vlastne Liam bol úplne iný ako všetci. Aspoň na mňa tak pôsobil. „Liam?“ zdvihol svoj pohľad na mňa a čakal, čo poviem, „prosím ťa netráp sa. Veď sa nič nestalo, zajtra ma pustia z nemocnice a žijeme ďalej. Ale ak by sa ti chcelo mohli by sme sa ísť poprechádzať do parku a tam by si mi mohol porozprávať, čo sa stalo. Doktor mi už vychádzky povolil. Predsa len ma zajtra pustia,“ usmiala som sa naňho a on prikývol.
*o niekoľko hodín neskôr*
„To vážne?“ smiala som sa z plných pľúc. S Liamom sme si práve sadli na lavičku v nemocničnom parku. Prechádzali sme sa už asi tri hodiny stále dookola a mňa už boleli nohy. „Nehovor mi, že si v živote nechcela byť Batmanom,“ začal sa smiať spolu so mnou a pri tom ma šteklil. „Preboha Liam, prestaň prosím ťa!“ nevedela som sa ovládať a vrieskala som na celý park. „Priznaj, že Batman je super, inak ťa nenechám.“ „Okej, okej... vzdávam sa.“ „Povedz to!“ smial sa, no snažil sa tváriť vážne a ďalej ma šteklil, „Nie! Nemám rada netopiere, pretože sú hnusné!“ „Čo si to povedala?“ spýtal sa, chytil mi ruky za chrbtom a šteklil ma. Už som to nevedela vydržať a povedala som: „Tak fajn. Batman je super! A teraz ma prosím ťa pusti,“ prestal ma štekliť a ja som sa pomaly upokojila. Pozrela som mu do očí. Mal nádherné oči. No ešte krajší bol jeho bozk, ktorý pristál rovno na mojich perách...

komentár by neuškodil ;)



streda 16. októbra 2013

Jednodílovka s Harrym od Tess

Dlouho sem nic nepřidala nebyl čas.:)!
A touhle jednodílovkou bych to chtěla napravit...Minule jsem taky přidala jednodílovku ale nikdo neokomentoval tak si nejsem jistá jestli se vám to aspoň trochu libí.
Chtěla bych znát váš názor na tuhle jednodílovku.! Takže koment potěším.I kritiku uvítám...:)!

Takže příjemné čtení.:)!



Sedíš doma na posteli koukáš do fotoalba a vzpomínáš na to jak si byla s Harrym nejlepší kamarádka než odešel do X-factoru.

Sedíš a vzpomínáš na to jak si s ním blbla jako malá..

Je o rok starší než ty chodili jste spolu do školky byl jediný kdo se s tebou bavil nikdo se s tebou nechtěl bavit.
On k tobě přišel a řekl '' nechceš si zahrát pexeso?''
'' ano'' odpověděla si mu.Od té doby jste byli nerozlučná dvojka.


Ale pak nastal ten den kdy on místo školky šel do školy.
Probrečela jsi doma celý den. Byla si malá a nedokázala si to pochopit, že se s ním můžeš vídat i nadále.
Harry se k tobě stavil jednou po škole a řekl '' není to tam taková zábava jako ve školce, ale ujde to budu za tebou chodit každý den''
'' dobře Harry mám tě ráda'' objala si ho, ten den jste byli furt spolu hráli jste si.
Pak už Harry musel domů.
Každý den se za tebou stavoval.

O 2 roky později
Tobě bylo 7 a Harrymu 8.

Ty jsi ho brala za svého nejlepšího kamaráda.
Ale on se za tebou přestával stavovat, vídala si ho čim dál tím méně, ale pokaždé když se stavil tak jste spolu prožili úžasný dny.


Před X-factorem.
'' Harry slib mi, že na mě nezapomeneš.'' byla jsi šťastná.
'' slibuju''objal tě a odešel.

Odešel a ty jsi byla doma dívala ses na každý díl X-factoru.
Když ses dozvěděla že ho dali do skupiny One Direction.
Tak sis uvědomila, že v ten den co odešel do X- factoru si ho viděla naposledy a jeho objetí bylo taky poslední.


Sedíš v pokoji máš na nohách položené album a vzpomínáš.
Tečou ti slzy po tváři.
Koukla ses na TV. a Zrovna tam běželo Harry styles má nový objev.
V tu dobu sis uvědomila že Harryho miluješ a nedokážeš bez něj být.
Doufala si, že nezapomene ale zapomněl a to tě mrzelo nejvíc nemohla si dál poslouchat jak má Harry novou holku..A ty nesmysli od bulváru.
Vypla si Tv. Sedla sis k oknu a koukala si z okna.
Po tváři ti tekly slzy. Slzy naděje, zklamání a smutku.

Doufala si a marně sis namlouvala že na tebe Harry nezapomene.
Sedíš u okna koukáš na zasněženou ulici. Přesněji koukáš na Harryho dům. Marně si myslíš že by se dneska mohl objevit u dveří a popřát ti Veselé vánoce.
Z přemýšlení tě probere až drnčící zvonek.
Nic neděláš jen sedíš a koukáš stále na to jedno a to samé místo.

Rodiče máš doma tak snad někdo otevře.
''Lauro, někoho tu máš.'' zavolala na tebe máma.
''Tak ať jde na horu.'' řekla si

Po minutce někdo zaklepal na dveře.
''Dále.'' vypustila jsi z úst a čekala si kdo otevře.

Když jsi ale uviděla kdo otevřel nemohla jsi věřit vlastním očím stál tam on.
Kvůli kterému jsi ted na dně.
On kterého z celého srdce miluješ.
Stál tam sám Harry Styles.
''Ha-harry?''řekla jsi a rozběhla jsi se k němu. Tak strašně silně si ho objala, že skoro nemohl dýchat.
''Lauro. Tak rád tě zase vidím. Omlouvám se že jsem se neozval.'' řekl a sklopil pohled.
''To nevadí jsem ráda že jsi tu.'' řekla si.
Asi po 5-ti minutovém obětí se odtáhl a chytl tě za ruce.
''Co děláš Harry.?'' řekla si a pousmála ses.
''Víš Lauro, jsem tu vlastně kvůli tomu, že jsem ti potřeboval něco říct.'' zastavil se. Stiskla si mu ruce na znamení aby pokračoval.
''Víš, asi jsem se do tebe zamiloval. Né asi ale určitě. Miluji tě. A to že jsem se ti neozval takovou dobu víš no myslel jsem, že jsi na mě už zapomněla.'' řekl a políbil tě.
''Harry, taky tě miluju. Takovou dobu jsem čekala na to, abych ti to mohla říct.'' řekla si a políbila si ho.


Vánoce jste strávili spolu v Holmes Chapel. Pak si s Harrym odjela do Londýna za klukama.
Jezdila jsi s nima po koncertech.
S Harrym jste se na konec vzali.

nedeľa 13. októbra 2013

Čavesko lásky :*

Tákže opäť tu oxidujem a zistila som, že je potrebné sa tu povenovať pár veciam.

IMAGINY
Pod príbehy a na facebooku ste mi písali o nejaké imaginy/jednodielovky. Viem, že mi to trvá trošku dlhšie, no musíte ma pochopiť, že som na roztrhanie. Škola, tréningy, doučovanie, strážiť sestru, upratovať (to sa teda väčšinou len tvárim, že robím :D)... Každopádne sa vám sem tie imaginy pokúsim hodiť čo najskôr. V pondelok a utorok si myslím, že to nebude, lebo tieto dva dni naozaj nestíham, ale sľubujem, že najneskôr vo štvrtok jeden pridám. Zatiaľ mám tieto:
1. pre Leni: s Liamom
2. pre Anonymku (sorry za to meno, ale nepodpísala si sa): s Louisom
3. pre Kikušiačika (prosím ťa nezabi my :P): s Horanom

Ak som na nejaký zabudla napíšte mi pod tento príspevok.

(myslím si, že popis nepotrebuje) :3
BLOG 
Zrejme ste si všimli, že som trochu usporiadala stránku. Je to preto, že ste sa mi sťažovali, že neviete nájsť diely, ako po sebe idú. Tak tramtadadá môžete si ich pekne nájsť tam "hore v tom modrom okienku". Jééééj :D


Poznáme baby :D mmm dala by som si :D

NOVÝ PRÍBEH
Takže mám rozpísaný nový príbeh a chcem sa vás opýtať, či ho mám začať pridávať hneď, alebo mám najskôr dopísať tento, čo tu je. Nový príbeh by bol hlavne o 1D, no ešte nemám meno pre dve hlavné hrdinky. Tak mohli by ste mi do komentárov napísať, jedno, dve, alebo koľko chcete mien :3 ďakujem veľmi mi to pomôže.

Nie som si istá, ale podľa mňa je to z tej rozprávky Na vlásku :3

TS REBELS - Nela Pocisková Live Tour
Dievčatká moje milované :3 ako som vám už spomínala tie tréningy, tak sme sa zapojili do súťaže s Nelou Pociskovou (Kikuš <3 žiadne pripomienky prosím ťa). Ide tam o to, že sme poslali video na jej novú pesničku Mysterious Boy ( https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=GIZU1zznK5M ), kde "tancujeme" a malo by sa na internete spustiť hlasovanie. Tak by som vás chcela poprosiť, či by ste za nás zahlasovali, kebyže vám sem hodím link na tú súťaž. :D Aj ja vás ľúbim. Tu máme to video http://www.youtube.com/watch?v=dnKscghZH64&feature=youtu.be :) mimochodom tancuje tam aj Kikuš <3 to len tak pre info :3
_________________________________________________________________________________

ÚLOHY PRE VÁS: 
1. Napísať váš názor na vynovenie tejto stránky, prípadne pripomienky na jej zlepšenie
2. Napísať váš názor na nový príbeh
3. Dve dievčenské mená pre hlavné postavy (pre Nialla a Harryho) :3
4. Hlasovať za nás, keď sem hodím link na tú súťaž
5. Čítajte príbehy
6. Píšte si o imaginy
7. Komentujte
8. Komentujte :DDDDD

ďakujeme za vašu podporu :* s láskou vaša Zoey :* a Tess :3

streda 2. októbra 2013

Never miss a chance to dance (part 8.)

Tak lásky už som sa konečne dokopala k tomu, aby som vám sem pridala časť. Áno zatlieskajte mi :D Ďakujem vám, že ste mi konečne napísali aspoň tie 4 komentáre, ktoré som od vás chcela. Tento diel nie je nič moc, no snažila som sa. A konečne tam príde tá "návšteva" aj keď ste už dávno vedeli, kto to je. Áno Kikuš <3 nuž nič tak choďte čítať :3 a komentujte :3 (za chyby sa ospravedlňujem) :3

(tu je naozaj krásna :3 a tie topánky :3)

*v minulej časti ste čítali (pripadám si ako v Búrlivom víne :DDD)*
Dvere na sále sa otvorili a tam stál človek, ktorý dokáže zmeniť naše životy. V prvom momente som si naozaj myslela, že to bude Simon Cowell. No stál tam niekto stokrát lepší. Bol to niekto, koho som nečalkala ani vo sne. Stál/a tam...

Stála tam Danielle Peazer, (dnes už bývalá) priateľka Liama Paynea, najlepšia tanečnica na svete, môj veľký vzor. Myslela som si, že tam na mieste odpadnem. Videla som aj na Suzy, že sa potešila. Celkovo na celej triede som videla nadšenie.
Danielle: „Ahojte! Moje meno je Danielle Peazer. Možno ste o mne už počuli. Každý rok môže veľa študentov tejto školy ukázať svoj talent, dávame vám šancu skúsiť si našu prácu. No tento rok to bude trochu inak, pretože o mesiac otvárame novú tanečnú školu, v ktorej budem mať aj ja svoju triedu.“
Zoey: (Jasné. Môžem snívať. Školné bude také vysoké, že budem musieť predať obličku.)
Danielle: „Máte šancu tancovať v mojej triede tri mesiace. No je tu jeden problém... Miesto je len pre siedmich najlepších.“
Jo! Mám šancu. Síce úplne malú, ale mám. Popravde, nie som tu najlepší tanečník. Danielle nám neskôr povedala, že si z nás vyberie. Ja len dúfam, že to neodkašlem, ako väčšinou a vyberie si ma. Viete čo je to tancovať s takou osobou? Už len kvôli tomu dobrému pocitu (o to, že ma vezmú kam budem chcieť mi ale vôbec nejde – myslené ironicky). Ale jedno ma zaráža. Ako to, že som o tej škole nič nevedela? O Danielle viem skoro všetko.
Danielle: „Poďme na to!“
Najskôr nám ukázala “kratšiu“ časť z choreografie, ktorú nás naučí. Prebiehalo to fajn. Na začiatku sa mi to zdalo trochu prirýchle, ale časom sme si všetci zvykli. Prvú hodinu a pol sme nacvičovali a potom sme jej to mali predviesť my sami. Snažila som sa užiť si to čo najviac, no stále som mala pocit, že ma Dan sleduje. Zakaždým si niečo zapisovala, no netuším, čo to bolo. Poslednú, tretiu hodinu sme mali improvizovať, každý jednu minútu. Bola som v neskutočnom strese, ruky sa mi triasli a potila som sa. Konečne som sa dostala na rad. Postavila som sa dopredu. Cítila som na sebe Danielline oči a to ma znervóznilo ešte viac. Obzrela si ma od hlavy po päty a pustila hudbu. Bola to skladba od Ellie Goulding – Your Song (http://www.youtube.com/watch?v=D9AFMVMl9qE). Prekvapilo ma to, lebo väčšinou púšťala skladby, ktoré sú pomerne rýchle, no táto je tak akurát na zaspanie (*poznámka autora :*nič proti Ellie, ale väčšinou pri tejto pesniške zaspávam).  Počula som prvé tóny a bola som strašne nervózna, no nemohla som tam len tak stáť ako Taylor pred IQ testom (prosím, žiadne poznámky o tom, že mám niečo proti Taylor... nič proti nej nemám, len mi tá fráza príde strašne vtipná :D) a začala som tancovať. Hýbala som sa do pomalého rytmu. Kašľala som sa na pohľady ostatných... Ani som sa nenazdala a Dan to stopla. Posadila som sa späť k ostatným deckám.
Spolu so Suzie sme mlčky vošli do šatne. Každý mal nervózny pohľad a všetci boli ticho, čo bol naozaj nezvyk, u nás v šatni je vždy rušno. Prešla som k svojej taške s vecami... Sadla som si na lavičku a chytila si hlavu do rúk. Strašne sa mi z ničoho nič začala točiť hlava.
Suzie: „Zoey?... Zoey! Si v pohode?“
Zoey: „Áno som, len sa mi trochu točí hlava...“
Pokúsila som sa postaviť, no posledné, čo si pamätám bolo len moje meno z úst Suzie...
Zobudila som sa v školskej ošetrovni. V hlave mi dunelo, akoby som bola po opici. Vtom si ma všimla ošetrovateľka a podišla ku mne. Chytila mi čelo a nestihla som sa ani len opýtať, čo sa deje a strčila mi do ruky pohár plný nejakého hnusu.
Sestrička: „Dnes je presne 14. októbra 11:28. Spala si 32 hodín, pretože si nemala žiadnu energiu. Len to pekne vypi, nechceš znovu skolabovať.“
Vypila som zbytok toho “zázračného lektvaru“ a pokúsila sa vstať a odísť, no tá striga ma zastavila a vylievala si u mňa srdce ďalej...
Sestrička: „Ešte vypi toto a potom môžeš ísť. Zajtra sa mi prídeš ukázať.“
Bola som len rada, že som z tej miestnosti napuchnutej sestričkiným potom vypadla. Šla som rovno na intrák. Pred vchodom do školy som stretla Chris a len, čo začala hovoriť, cítila som sa ako na spovedi, aj keď tam nechodím.
Chris: „Ako ti je? Celá škola o tom hovorí. Vieš, ako sa všetci báli, keď sa to dozvedeli? Si ty normálna? Ty mrkva jedna!“ (to slovo mrkva si nevšímajte, je adresované jednej konkrétnej osobe :*)
Zoey: „Chris spomaľ! Som živá a zdravá, vidíš ma predsa, nie?“
- Chris sa na mňa pozrela podozrievavým pohľadom a pokračovala v spŕške nezmyselných otázok
Chris: „No ja si myslím, že by si mala ísť čo najskôr na intrák a ísť spať. Všetci sú ešte v škole okrem nás...“
Zoey: „A prečo ty vlasne nie si v škole?“
Chris: „Spravila som si voľno. Poď, pôjdeme spolu na intrák... Nemôžeš ísť v tomto stave sama“
Zoey: „Chris, ja nie som kripel!“
Chris: „Ale vyzeráš tak...“
Povedala a šli sme smerom k intráku...

Tak lásky... komentárik :3 ďakujem :3 a píšte si aj o imaginy :D