Never miss a chance to dance (part 6.)

Takže znovu vám tu idem trapošiť s mojím príbehom. Dúfam, že si ho aj niekto prečíta. Čoskoro už znovu odchádzam. TÁBOR TEŠ SA NA MŇA! Muahahahahaha! :DDD Zrejme sa mi nepodarí vám tam niečo pridať, takže sa spolieham na Anie, že vám to tu nejako spestrí. A mám pre vás ešte jednu novinku. Mám rozpísaný ešte jeden príbeh, tak by som bola rada, keby ste mi napísali, či ho chcete, alebo nie. Komentáre som nastavila tak, že komentovať môže každý, čiže sa mi nemôžete vyhovárať (ja viem, som zlá) :D Akurát čo vám prezradím je, že ten nový príbeh bude o One Direction. Yeah! Dobre dosť mojich kecov. Bežte čítať...

Keď sme boli úplne navrchu zaseklo sa to. Stáli sme tam asi 15 minút. Ale aspoň sme mali výhľad, no nie? Bolo to celkom fajn, stáli sme tam navrchu a rozprávali sa. Zrazu ma však chytil za ruku.

Zoey: „Čo robíš?“
Lucas: „Bojím sa.“
Zoey: „Čo? Veď pred chvíľou si bol úplne v pohode?“
Lucas: „To áno, ale už sme tu moc dlho a mne je zle.“
Zoey: „Sadni si.“
Lucas: „Čo?“
Zoey: „Sadni si Lucas!“
(po chvíli)
Zoey: „Už si v pohode?“
Lucas: „Áno, už je to fajn.“

Akurát vtedy sme sa pohli. Vystúpili sme a Lucas si musel sadnúť na lavičku. Zrejme ešte rozdýchaval to, ako sme sa tam zasekli.

Lucas: „Prepáč.“
Zoey: „To je v pohode.“
Lucas: „Vďaka.“

Pousmiala som sa. Lucas sa vtedy postavil a vzal ma za ruku. Ešte sme sa chvíľku prechádzali popri Temži. Bolo to krásne, keďže bola už tma a Londýn bol osvietený. Všade boli Kevinkovia, so mnou chlapec, ktorého mám rada a bola som v meste mojich snov. Bolo to úžasné. Dúfala som, že to nikdy neskončí. Ešte sme si sadli na lavičku a rozprávali sme sa. Zrazu však nastalo to trápne ticho, ktoré všetci tak neznášame. Len sme tam tak civeli doblba. Potom ma objal okolo ramien a ja som sa k nemu viac pritisla. Bol to úžasný pocit, len tak tam sedieť s človekom, pri ktorom mám pocit, že mu na mne záleží. Cítila som jeho pohľad na mne. Pozrela som mu do očí a uvidela som to. Chceli sme to obaja. Chcela som ho pobozkať, no on ma predbehol. Bolo to úžasné. Sedeli sme tam v objatí a užívali si jeden druhého. Vyrušil nás až Big Ben, ktorý nám oznamoval, že už je 10 hodín a mali by sme už ísť. Od London Eye ku internátu je to poriadny kus cesty, tak sme si chytili taxík. Lucas ako gentleman zaplatil a odprevadil ma k izbe. Stáli sme tam asi 10 minút pricucnutí k sebe, až mi to prišlo trošku trápne, ako chodili okolo nás ľudia a kukali po nás. Nakoniec sme sa nejako rozlúčili a ja som vošla do izby.

Akonáhle som zatvorila dvere na izbe, hneď sa mi okolo krku hodila Lili a Tina radostne pišťala a skákala po posteli. Prišlo mi to neskutočne vtipné. Tešili sa akoby sme boli v šietej triede na základke. Ale najlepšie bolo, keď začali na celú izbu spievať Dancing Qeen od Abby. To som sa už neudržala a tak som sa smiala, až mi slzy tiekli. Nakoniec si ku mne prisadli a donútili ma vyklopiť im všetky podrobnosti. Zaspala som počas toho ako Lili a Tina vymýšľali moju svadbu s Lucasom. To sú strašné kravy. Milujem ich.

Ďalší deň sme mali prednášku z dejepisu, deň ako každý iný. Až na to, že keď sme boli s babami na schodoch do školy, Lucas mi vlepil pusu a bežal preč. Prišlo mi to trochu zvláštne, ale kašlem na to. 

X: „Od môjho chalana daj ruky preč!“
Zoey: „Prepáč, ale koho máš na mysli?“
X: „Len sa netvár, veľmi dobre vieš, koho myslím!“
Zoey: „Prepáč, ale neviem.“

X: „Si strašne blbá. Nechápem, ako si s tebou vôbec mohol začať.“

A s týmito slovami odkráčala. Bola to tá blondínka, ktorá po mne zazerala, keď som bola prvýkrát s Lucasom. Ale netuším, čo mala za problém. Keď som sa o tom s ním neskôr rozprávala, dozvedela som sa, že je to jeho bývalá – Rebecca. Na to dievča si musím dávať bacha.