Never miss a chance to dance (part 10.)

Tak moje lásky. Dúfam, že ste mali bohatého Ježiška a krásne Vianoce. Túto časť už mám napísanú dlho, no nemohla som ju pridať kvôli Something between (tí, ktorí čítali, vedia) :) tak je to konečne tu. Nemám chuť sa dnes nejako vykecávať, tak to sem rovno hodím. Nebudem tu na Silvestra, tak sem pridávam moje novoročné predsavzatie: Never miss a chance to dance budem pridávať častejšie :D chápem, že vás to asi veľmi zaujíma... :*

Nenávidím vstávanie, no dnes to bolo príjemné. Tento zimný deň svietilo slnko tak prenikavo, až ma to zobudilo. Zvyčajne by som v takejto situácii začala budiť sestru s tým, nech zatiahne závesy, ale dnes nie. To ostré slnko začalo byť príjemné v momente, keď sa z mojich viečok presunulo na môj nahý chrbát a začalo príjemne hriať. Zachumlala som sa pod perinu a vychutnávala si prítomnosť. Veď kde vám je lepšie, ako v posteli a ešte k tomu s tým najúžasnejším človekom. Pritisla som sa bližšie k nemu, chcela som ho cítiť a zostať tak navždy.

Lucas bol tak strašne roztomilý, keď spal. Zatvorila som oči a pokúšala sa aspoň na chvíľku znovu zaspať. Nepodarilo sa a tak som len ležala so zatvorenými očami. Lucas sa pohol a mne bolo jasné, že sa zobudil. Zrejme si myslel, že ešte spím, lebo ležal ďalej a ani sa nepohol. Nechala som ho v tom ešte chvíľu. Potom som otvorila oči a usmiala sa. Pozeral sa na mňa takým rozospatým kukučom a ja som myslela, že ho tam na mieste asi spapám, taký bol roztomilý.
„Dobré ráno,“ povedal, stále mierne prispato a pobozkal ma rovno na nos.
„Aj tebe,“ odpovedala som mu a začala sa smiať.
„Tak ako sa princezná vyspala?“
„Vďaka, dobre. A ty?“
„S tebou? Že sa vôbec pýtaš. Kopala si ma celú noc a nenechala si ma zaspať. No nie, že by to bolo len tým kopaním,“  povedal pobavene a ja som myslela, že mu jednu strelím.
„Debil,“ odvrkla som mu a otočila sa na druhú stranu.
„Ale no tak, hádam sa na mňa len nehneváš,“ pozrel na mňa smutným pohľadom a začal ma bozkávať na chrbát, ktorý som mala otočený smerom k nemu.
„Hnevám!“ stále som držala postoj voči nemu, aj keď by som sa najradšej rozosmiala, pretože sa z chrbta dostal rovno k mojim bokom.
„Ale no tak,“ pošepkal mi do ucha a ja som to už naozaj nemohla vydržať a rozosmiala sa.
„Ja som to vedel,“ začal sa smiať aj on.

Počula som, ako sa niekto pokúša dostať dnu. Do riti! Začal stláčať kľučku a trieskať na dvere. Fuck! Okamžite som vstala a začala sa obliekať. Lucas spravil to isté, no len čo si obliekol nohavice bežal ku dverám, že otvorí. Ja som tam stála ešte len v podprsenke, nohavičkách a jednou nohavicou na nohe. Lucas pozrel na mňa a bolo mu jasné, že má chvíľu počkať.

„Kto je tam?“ zakričal cez dvere.
„Janíčko a Marienka, ty idiot. To som ja Thomas. Otvor mi!“ ozvalo sa spoza dverí.
„Vydrž chvíľku,“ Lucas na mňa pozrel. Ja som si akurát preťahovala cez hlavu tričko a pokývla som mu, nech odomkne. Lucas odomkol a okamžite sa naňho vyrútil naštvatý Thomas.
„Už v živote nespím na chodbe. Cez noc sa len na tejto chodbe pogrcalo päť ľudí. Ale tento žúr stál za to. Kde si bol? Nevedel som ťa celú noc nájsť. Mal si vidieť, keď sme Timoteiovi vyholili obočie,“ Thomas by bol pokračoval vo svojom už aj tak dlhom monológu, keby som si neodkašľala...

Bol to trapas ako havädo, tak som okamžite odtiaľ ušla a zavrela za sebou dvere. No pred tým, ako som odtiaľ odišla zastala som za dverami. Prišlo mi zle, tak som oprela o stenu a zviezla sa po nej dolu na zem. Zhlboka som dýchala. Zrejme som to mala z toho, ako som rýchlo vstala a ešte z toho množstva alkoholu, ktorého som vypila asi trochu nad môj limit. Chytila som si hlavu. Zrejme sa prihnala opica. Nikdy som ju nemala a bola som rada. Už nikdy nebudem piť. Napriek tomu, že mi bolo zle som zachytila rozhovor odohrávajúci sa za dverami, z ktorých som práve vyšla.

Tomas: „Čo tu robila ona?“
Lucas: „No čo myslíš? Stavali sme puzzle.“
Tomas: „Nehovor mi, že si ju pretiahol.“
Lucas: „No dobre, tak ti to nepoviem.“
Tomas: „Čo si akože myslíš, že robíš? Ako to vysvetlíš Rebecce?“
Lucas: „Kto povedal, že sa o tom musí dozvedieť? Chcel som sa len dozvedieť, ktorá to vie lepšie.“
Tomas: „Rebecca ťa zabije.“
Lucas: „No bože, tak som ju pretiahol. A čo teraz?“
Tomas: „Chcel si sa s ňou rozísť.“
Lucas: „Tak sa s ňou asi nerozídem.  Zoey je viac nadržanejšia a to chcem.“

Pri týchto slovách som sa rozplakala a ušla som. Cez všetku bolesť hlavy a protestovanie môjho žalúdka som sa rozbehla do našej izby. Prečo? Nerozumiem tomu. Ešte včera večer som ho milovala, bol to jediný chalan na svete, s ktorým som chcela byť. A teraz toto? Je mi z neho na zvracanie ešte viac. Je to iba obyčajný sviniar. Nikdy som mu nemala naletieť... Dobehla som do izby. Slzy mi tiekli po celej tvári a oči som mala úplne červené.  Cez slzy som si vôbec nevšimla, že v našej izbe nie sú len Tina a Lili. Miesto nich tam bola Lili s Mevlutom.

„Prepáčte,“ povedala som a chcela som odísť. Lili ma však nenechala. Chytila ma za ruku a Mevlut odišiel.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa ma, keď za sebou zatvoril dvere.

Keď som si túto časť čítala znovu... jaj... Toto som písala? Napísala by som ju znovu, no ja som taká lenivá a nechce sa mi. Hlavne, keď mi tu sestra poskakuje s koláčmi. Mňam...