Z mojich myšlienok ma vytrhla až teta Lietadlová
oznamujúca nám, že práve priletelo naše lietadlo... počas letu sme len sem tam
prehodili nejaké slovo. No keď sme konečne pristáli a uvideli tak nádherný
zasnežený Londýn, slová vôbec neboli potrebné.
„Baby? Nevideli ste náhodou môj červený sveter?“ spýtala sa
Lili, keď zložila telefón, „neviem ho nikde nájsť.“ „Lili... máš ho predsa
oblečený!“ vyprskla smiechom Tina a ja som sa začala smiať tiež. „Vy ste
blbé!“ tvárila sa urazene, no bola taká červená, že to nevydržala a smiala
sa tiež. „A kamže si sa vybrala? Ešte sme len prileteli a nestihla si nám
ani zasmradiť izbu!“ povedala som a Tina už v kŕčoch ležala na zemi.
„Volal mi Mevlut (ešte stále neviem napísať to U s bodkamu :D), chce
sa so mnou stretnúť,“ povedala a začervenala sa, mierne už ladila so
svetrom. „Len choď, my sa už nejako zabavíme,“ usmiala sa na ňu Tina a ja
som len prikývla. „Fajn. Tak sa majte,“ obliekla si kabát a vyšla von.
S Tinou sme si pustili hudbu a začali sa vybaľovať, predsa len tu
zostávame až do marca.
Po dvoch hodinách vybaľovania sa a ohováraním každého,
koho sa dalo sme počuli rachot na chodbe. „Počuješ to?“ spýtala som sa. Tina
prikývla a pootvorila dvere, aby videla, čo sa tam deje. Ako sme mohli
čakať bola tam Chris, Ellie a Suzie. Len ony tri dokážu chodiť po chodbe
tak, že ich počuť až na Tower Bridge. „Ste vy normálne?“ zakričala po nich
Tina. „Tina?“ otočila sa Ellie a ako inak vtrhli nám do izby a začala
mierna žúrka. Po chvíli nás nebolo len päť, ale zrejme sa zišiel celý internát.
Hudba hrala najhlasnejšie, ako sa len dalo, alkoholu bolo možno 20 litrov
a zistili sme, že Lili už ani nemusí zasmradzovať izbu, pretože sa
o to postaral cigaretový dym. Všetci sme tancovali, kde sa dalo, po
chodbe, v kúpeľni, na balkóne... jednoducho všade. Toto bola zábava, akú
som na tomto internáte ešte nezažila. Po hodine sa ku nám pripojila aj Lili
s Mevlutom a boli sme kompletní.
Neviem, kto púšťal hudbu, no zrejme mal dobrý vkus, pretože
pustil Little Things od One Direction (http://www.youtube.com/watch?v=xGPeNN9S0Fg).
Sadla som si na posteľ, pretože ostatné páriky hneď spomalili. Spievala som si
a mierne sa hýbala do rytmu. Ach bože, ako ja tú pesničku milujem... Zrazu
ma však niekto chytil okolo pása... čakala som, že to bude úchyl Timotei
(sorry, za to meno, ale nič iné ma nenapadlo), no mýlila som sa. Až teraz som
si uvedomila, že tu vlastne nie je... Lucas. Hodila som sa mu okolo krku
a on ma pobozkal. Tancovali sme až do konca pesničky a potom ma vzal
za ruku a vytiahol na chodbu. Tam ma chytil a pritiahol si ma k sebe.
Strašne mi chýbal.
Nepamätám si, ako sme sa dostali do Lucasovej izby, no
podstatné je, že sme tam boli. Len čo sme tam vošli, okamžite za nami zabuchol
dvere a zamkol. Pozrel na mňa a pritlačil ma blízko k stene. „Chýbala
si mi,“ povedal a pritlačil sa perami rovno na tie moje. Rukami putoval po
mojom chrbte smerom k mojim bokom. „Aj ty mne,“ odpovedala som mu asi po
piatich minútach. Lucas sa len pousmial a zdvihol ma na ruky. Nohami som
sa mu obmotala okolo pása a pobozkala ho. Naše jazyky boli vo vojne na
život a na smrť. No v tejto vojne sme vyhrali obaja. Nejako sme sa
dostali k posteli, tam som sa zvalila na chrbát a Lucas na mňa. Ľahko
ma pobozkal a povedal: „Ľúbim ťa!“ „Ľúbim ťa!“ povedala som aj ja a tiež
som ho pobozkala. Pretočila som sa s ním tak, že som teraz ležala ja na
ňom. Začal sa smiať, posadil sa a chytil ma za boky. Som extrémne šteklivá,
no teraz to nešteklilo. Zaryla som sa mu prstami do vlasov a pobozkala ho.
Netrvalo dlho a moje tričko spolu s nohavicami skončili na podlahe...
Viem, že som sa k Danielle nevyjadrila, no dočkáte sa :* komentík
