Znovu som sa zobudil na zvláštne pohyby na posteli, kopanie
a slabé mrnčanie. Ako vždy, bola to Mary. Opäť sa jej sníval zlý sen.
Začal som ju hladkať po vlasoch a pritisol si ju bližšie k sebe, ako
vždy, keď mala zlý sen. „Mary...“ hladil som ju po vlasoch a stále opakoval
jej meno, „Mary, Mary zobuď sa...“ Keď sa mi ju konečne podarilo prebudiť bola
celá uplakaná, spotená a triasla sa. Pozrel som na ňu a pousmial som
sa. Ona si len zhlboka vzdychla, zatvorila oči, objala ma a zaspala.
Ráno bola (ako vždy v sobotu) prvá hore a robila lievance.
Mňam... sobotňajšie lievance bola naša
tradícia odvtedy, ako sme sa pred dvoma rokmi vzali. Mary vie robiť tie najúžasnejšie
lievance na svete. Zbehol som dolu schodmi, Mary bola ešte stále len v pyžame
a s tými strapatými vlasmi vyzerala na zjedenie rovnako, ako
lievance, ktoré rozvoniavali po celom dome. Hľadel som na misku s lievancami
ako na svätý obrázok a pomaly mi začali tiecť sliny. Mary ma zrejme
počula, ako k nim bežím, lebo sa otočila a schytila ich prv, ako som
sa k nim dokázal dostať. Zamračil som sa na ňu. „Hádam ich len nechceš bez
cukru,“ zasmiala sa a pocukrované mi ich strčila pod nos. Ja som ich bez
slova vzal a so zdvihnutým nosom som odkráčal smerom k jedálenskému stolu.
Po chvíli za mnou prišla aj Mary, spoločne sme zjedli raňajky, upratali zo
stola a ona šla poumývať riad. Zatiaľ, čo ona umývala, ja som ju
pozoroval. Bola taká krásna, neučesané vlasy jej stáli na každú stranu, v starom
pyžame a papučiach na nohách. Bola
to moja Mary. Len moja, nikoho iného...
Neodolal som, podišiel som k nej a chytil ju
zozadu za pás. „Loui...“ „Prosím?“ nenechal som sa vyrušovať a bozkával som
ju na krku. Mary si jemne vzdychla, zasmiala sa, zastavila vodu a ďalej sa
venovala už len mne. Otočil som si ju k sebe, objímal som ju, hladkal a zasypával
spŕškou bozkov. „Milujem ťa,“ zašepkal som a aby nemohla protestovať, ako
to ona zvykne, dlho som ju pobozkal. Ona si ma chytila ešte pevnejšie a povedala:
„Ty moje decko. Nemám ti náhodou uvariť
kakauko?“ Začala sa smiať a ja som jej na to odpovedal detským hlasom: „Áno mami!“ Ďalej som sa venoval skúmaniu jej
tela mojimi rukami, až som natrafil na zadok. Mary už vedela, že je zle, no
skôr, ako stihla niečo spraviť, pevne som ju chytil a vysadil na kuchynskú
linku.
„Loui? Čo to tam je?“ vyzerala vydesene, keď prstom mierila
na miesto, niekde za mojím chrbtom. „Ja tam nič nevidím,“ povedal som a pokúšal
sa zaostriť, „možno sa ti to len zdalo,“ povedal som jej, keď som si bol na
100% istý, že tam nič, okrem obrovského zeleného fikusu nie je. „Možno...“ videl som na nej, že je z niečoho
nervózna, no to bývala pomerne často, a preto som tomu neprikladal veľkú
váhu. Pokúsil som sa ju teda rozptýliť...
Netrvalo dlho a ani jeden z nás na sebe nemal ani
kúsok oblečenia. Mary bola krásna v hocičom, čo si na seba obliekla, no
takto sa mi páčila najviac (aspoň vidno, že som chlap). Okamžite nám obom
naskočili zimomriavky a ja som pochopil, že sex na kuchynskej linke
uprostred zimy nie je ten najlepší nápad. Opatrne som teda zdvihol moju
princezničku na ruky a odniesol som ju do našej spálne...
„Loui, zvoní ti telefón,“ povedala Mary pomedzi vzdychy. „Tak
nech zvoní...“ odpovedal som jej a pokračoval som vo svojej práci. „Čo ak
je to niečo dôležité?“ zhodila ma zo seba a načiahla sa po môj telefón,
ktorý ležal na nočnom stolíku hneď vedľa postele. S nechuťou som pozrel na
obrazovku, lebo keď si predstavím, že namiesto idiotského rozhovoru s Niallom
o to, ako sme včera vyhrali vo futbale, som sa mohol po tretíkrát venovať
Mary, ide ma roztrhnúť. „Neznáme číslo... to nebude nič dôležité,“ povedal som
a načiahol som sa za Mary, no ona sa uhla a povedala: „Ak to
nezdvihneš, zdvihnem to ja a veľmi dobre vieš, že potom už nebudem mať
chuť!“ pozrela na mňa vyčítavým pohľadom, čo ma donútilo ten telefón
zdvihnúť...
„Idiotskí poisťováci,“ zasmiali sme sa s Mary naraz, keď
sme si uvedomili, že možno, keby nás vtedy nevyrušili, nedržal by som teraz na
rukách len malú Rachel, Luka a Bobyho, ale aj malého Louisa juniora alebo
malú Mary. Bolo by to síce krásne, no už len s tromi deťmi to bude dosť
práce...
Tak dúfam, že sa páči a mohli by ste mi zanechať aj nejaký ten komentík a návrhy na nové jednodielky :) Ďakujem lásky :*
