Young, Wild & Free = 1. capitole

Takže tu je ten diel :) Až do štyroch dní, ale no to je jedno :D Predtým som mala dlhší a lepší no, môj "milý" braček my ho vymazal ._. No to nič :D Nevzdala som to a písala ho znovu :D Chalani sa tam budú zjavovať častejšie a častejši don´t worry (be happy, drink pepsi, be sexy :33 Zoey nezabi ma, že som to napísala :D Viem tvoja hláška :D :D ). Tak no, to by bolo všetko z mojich kecov, diel, neviem kedy dám. Tak spravíme dohodu: 2 KOMENTY A DIEL DO 4 DNÍ :D (Prepáčte za chyby :/)

A bolo to tu šli sme do Londýna. Konečne. Baby nás boli vyprevadiť len pri dom. Do Bratislavy nás viezli rodičia Tami, kedže moji boli obaja v práci. Skoro celú cestu autom sme boli ticho a vlastne Tami aj spala. Museli sme vstávať už o štvrtej ráno. Lietadlo nám šlo o deviatej? Áno asi tak nejako. Takže tri hodiny cesty tam to je do nejakej siedmej, šli sme ešte do EuroVeii a z tade nás už doviezli na letisko. Lietadlo šlo o 20 minút tak sme tam ešte chvíľku sedeli a kecali než oznámili náš let. Rozlúčili sme sa s rodičmi Tami a išli k ceste do nášho lietadla. Pozdravili sme letušku pri dverách a našli si miesta. Posadali a až teraz sa rozkecali. Už sme boli také rozrušené, že to bolo až nemožné. Pripojili sme sa na wi-fi. "Nia?? Na ktorom letisku pristávame?" spýtala sa ma zrazu Tami. "Hmm.." vybrala som si slúchadko "Zdá sa mi, že Stansted, prečo?" prekvapene som na ňu pozrela, nič také ju nikdy nezaujímalo. "Oni tam budú." schmatla mi ruku. "Dnes tam pristavajú lebo už došli z L.A." povedala až skoro pištala. "Pššt." kroť sa a aj to tak bolo len čo sme prešli na letisko boli tam. ONE DIRECTION. Skoro som omdlela. Síce okolo nich bolo milón báb bola som asi ten najštastnješí človek na svete. Trochu ďalej od nich sa opieral o stenu Louis a fanúšičky mu veľmi nevenovali pozornosť a lepili sa na Nialla a Harryho. Chvíľku som na neho pozerala ale potom aj on pozrel na mňa a to som sa pozrela inam. "Poď radšej. Počkáme si na nich vonku." s úsmevom ma vytiahla Tami von.

Tami: Okay, tam to nám veľmi nevyšlo. No hlavne preto lebo.. "Á tu ste dievčatá. Hádajte čo? Mám pre vás od nich podpisy." usmiala sa na nás Niina teta. A nemáme zámienku tu na nich počkať. V duchu som si povzdychla, ale s úsmevom vzala od jej tety kartičku s podpisom od všetkých. A ja som chcela aj foto... No čo... Nastúpili sme do auta a z tade sme sa odviezli k nášmu novému prechodnému bydlisku. No ak nás prímu na školu kam chceme po lete ísť tak možno dlhšie než prechodné. Áno, chceli sme sem ísť. Aj baby sem poslali prihlášky. Ja sem chcem na výšku a baby pokračovať v strednej. No bol to náš sen. Ako mi učiteľka povedala mala som ako také dobré vyhliadky ísť tam študovať. Chcela som byť novinárka. Alebo keď už tak možno učiteľka. A hej, tu v Londýne. Prišli sme pred tetin dom. "Ehm, nehovorila si, že je to menší dom?" spýtala sa Nia užasnuto. "Ako pre koho." zasmiala sa a mi sme sa ako malé rozbehli dnu. Toto bol boj o život. No vlastne len o izbu, ale to je jedno. Stihla som si odchytiť izbu trochu vzadšie a trochu ma štvalo, že má Nia tú v podkroví, no aj moja bola krásna. S balkónom, manželskou postelou, len ešte niekoho kto tam bude spať so mnou. Musím povedať Liamko by sa mi tam páčil najviac no čo, sny sú sny... "Baby! Poďte dole!" zavolala teta a tak sme prešli dole. V obývačke bol/bola/boli ...

 Izba Tami :3

 Izba Nie :3