3 times

Takže toľko sľubovaná jednodielka s Louisom. Dúfam, že sa bude páčiť, no meno hlavnej postavy som si musela vymyslieť, keďže návrh bol napísaný anonymne. Dúfam, že vám to vadiť nebude. Dnes sa mi veľmi vykecávať nechce tak bežte čítať.

Znovu som sa zobudil na zvláštne pohyby na posteli, kopanie a slabé mrnčanie. Ako vždy, bola to Mary. Opäť sa jej sníval zlý sen. Začal som ju hladkať po vlasoch a pritisol si ju bližšie k sebe, ako vždy, keď mala zlý sen. „Mary...“ hladil som ju po vlasoch a stále opakoval jej meno, „Mary, Mary zobuď sa...“ Keď sa mi ju konečne podarilo prebudiť bola celá uplakaná, spotená a triasla sa. Pozrel som na ňu a pousmial som sa. Ona si len zhlboka vzdychla, zatvorila oči, objala ma a zaspala.

Ráno bola (ako vždy v sobotu) prvá hore a robila lievance. Mňam...  sobotňajšie lievance bola naša tradícia odvtedy, ako sme sa pred dvoma rokmi vzali. Mary vie robiť tie najúžasnejšie lievance na svete. Zbehol som dolu schodmi, Mary bola ešte stále len v pyžame a s tými strapatými vlasmi vyzerala na zjedenie rovnako, ako lievance, ktoré rozvoniavali po celom dome. Hľadel som na misku s lievancami ako na svätý obrázok a pomaly mi začali tiecť sliny. Mary ma zrejme počula, ako k nim bežím, lebo sa otočila a schytila ich prv, ako som sa k nim dokázal dostať. Zamračil som sa na ňu. „Hádam ich len nechceš bez cukru,“ zasmiala sa a pocukrované mi ich strčila pod nos. Ja som ich bez slova vzal a so zdvihnutým nosom som odkráčal smerom k jedálenskému stolu. Po chvíli za mnou prišla aj Mary, spoločne sme zjedli raňajky, upratali zo stola a ona šla poumývať riad. Zatiaľ, čo ona umývala, ja som ju pozoroval. Bola taká krásna, neučesané vlasy jej stáli na každú stranu, v starom pyžame a papučiach na nohách.  Bola to moja Mary. Len moja, nikoho iného...

Neodolal som, podišiel som k nej a chytil ju zozadu za pás. „Loui...“ „Prosím?“ nenechal som sa vyrušovať a bozkával som ju na krku. Mary si jemne vzdychla, zasmiala sa, zastavila vodu a ďalej sa venovala už len mne. Otočil som si ju k sebe, objímal som ju, hladkal a zasypával spŕškou bozkov. „Milujem ťa,“ zašepkal som a aby nemohla protestovať, ako to ona zvykne, dlho som ju pobozkal. Ona si ma chytila ešte pevnejšie a povedala:  „Ty moje decko. Nemám ti náhodou uvariť kakauko?“ Začala sa smiať a ja som jej na to odpovedal detským hlasom:  „Áno mami!“ Ďalej som sa venoval skúmaniu jej tela mojimi rukami, až som natrafil na zadok. Mary už vedela, že je zle, no skôr, ako stihla niečo spraviť, pevne som ju chytil a vysadil na kuchynskú linku.

„Loui? Čo to tam je?“ vyzerala vydesene, keď prstom mierila na miesto, niekde za mojím chrbtom. „Ja tam nič nevidím,“ povedal som a pokúšal sa zaostriť, „možno sa ti to len zdalo,“ povedal som jej, keď som si bol na 100% istý, že tam nič, okrem obrovského zeleného fikusu nie je.  „Možno...“ videl som na nej, že je z niečoho nervózna, no to bývala pomerne často, a preto som tomu neprikladal veľkú váhu. Pokúsil som sa ju teda rozptýliť...

Netrvalo dlho a ani jeden z nás na sebe nemal ani kúsok oblečenia. Mary bola krásna v hocičom, čo si na seba obliekla, no takto sa mi páčila najviac (aspoň vidno, že som chlap). Okamžite nám obom naskočili zimomriavky a ja som pochopil, že sex na kuchynskej linke uprostred zimy nie je ten najlepší nápad. Opatrne som teda zdvihol moju princezničku na ruky a odniesol som ju do našej spálne...

„Loui, zvoní ti telefón,“ povedala Mary pomedzi vzdychy. „Tak nech zvoní...“ odpovedal som jej a pokračoval som vo svojej práci. „Čo ak je to niečo dôležité?“ zhodila ma zo seba a načiahla sa po môj telefón, ktorý ležal na nočnom stolíku hneď vedľa postele. S nechuťou som pozrel na obrazovku, lebo keď si predstavím, že namiesto idiotského rozhovoru s Niallom o to, ako sme včera vyhrali vo futbale, som sa mohol po tretíkrát venovať Mary, ide ma roztrhnúť. „Neznáme číslo... to nebude nič dôležité,“ povedal som a načiahol som sa za Mary, no ona sa uhla a povedala: „Ak to nezdvihneš, zdvihnem to ja a veľmi dobre vieš, že potom už nebudem mať chuť!“ pozrela na mňa vyčítavým pohľadom, čo ma donútilo ten telefón zdvihnúť...

„Idiotskí poisťováci,“ zasmiali sme sa s Mary naraz, keď sme si uvedomili, že možno, keby nás vtedy nevyrušili, nedržal by som teraz na rukách len malú Rachel, Luka a Bobyho, ale aj malého Louisa juniora alebo malú Mary. Bolo by to síce krásne, no už len s tromi deťmi to bude dosť práce...

Tak dúfam, že sa páči a mohli by ste mi zanechať aj nejaký ten komentík a návrhy na nové jednodielky :) Ďakujem lásky :*