Never miss a chance to dance (part 5.)

Takže znovu tu máme diel Never miss a chance to dance. Dúfam, že sa vám bude páčiť a ŽE SI HO PREČÍTATE!!!! :) Tentokrát som sa rozhodla, že diel bude trochu dlhší a konečne sa dej začne trochu zamotávať! Jo! Počujem oslavné fanfáry. No dobre, dosť bolo trúbenia... padajte čítať :*

Zoey: „Baby, som hladná.“
Tina: „Aj ja!“
Lili: „Veď si jedla pred pol hodinou. Ale aj ja by som niečo zjedla.“
Tina: „Poďme sa proste niekam najesť.“

Hneď oproti našej kaviarni sme našli rybiu reštauráciu. Ryby sa dajú. Najedli sme sa a rozhodli sa, že by sme mali trochu preskúmať okolie. Na internát sme prišli okolo deviatej večer s milión taškami plných oblečenia. Prihlásila som sa na facebook. 6 upozornení,  17 správ a 1 žiadosť o priateľstvo. Pozriem upozornenia: „Používateľ xxx vás pozýva hrať xxx.“ alebo „Používateľovi xxx sa páči vaša fotka.“ Typické facebookové upozornenia. Správy väčšina typu: „Ako je v Anglicku?“ pár bolo aj normálnych.  Žiadosť o priateľstvo bola od Lucasa. Super! Jo! Samozrejme som ho potvrdila.

Bola som už dosť unavená, tak som šla do sprchy. Hneď ako som odtiaľ vyšla som zbadala na monitore svietiť správu od Lucasa.

Lucas: Ahoj J
Zoey: Ahoj J
Lucas: Ako sa máš? J
Zoey: Dobre a ty? J
Lucas: Perfektne! :D
Zoey: Prečo? J
Lucas: Neviem :D
Zoey: Tak to je fajn J
Lucas: A čo robíš? J
Zoey: Rozprávam sa so spolubývajúcimi a pri tom počúvame hudbu J a ty? J
Lucas: Práve teraz jem J s kým si na izbe? J
Zoey: Tie dievčatá, s ktorými som bola skôr, ako sme sa boli prejsť J
Lucas: Aha  J viem J pozdrav ich
Zoey: Ok J asi už pôjdem spať J ahoj
Lucas: Dobrú noc :* ahoj zajtra

Zoey: „Baby? Pozrite sa na to.“
Tina: „Ja ťa zabijem dievča. Si ty normálna?“
Lili: „Podľa mňa on nie je normálny.“

Celý večer sme zas prekecali. Ony stále mleli na tému Zoey&Lucas. Myslela som si, že im prinajlepšom nafackujem. Ešte som bola kuknúť aj na ten školský portál a zistila som, že zajtra mám odborovú hodinu (tanec), čo je fajn a začíname o 9:30. Jo! Môžem si pol hodinu viac pospať. Baby majú každá tiež odborovú hodinu, Lili hudobnú a Tina umeleckú. Dohodli sme sa, že sa zajtra po škole pôjdeme poprechádzať po Londýne.

Na ďalší deň, na prvej hodine tanca sme sa dozvedeli, že tieto hodiny máme každý deň a povedali nám aj rozvrhy, kedy a akú hodinu máme. Úprimne? Teším sa! Aj rozvrh ma potešil, pretože to nebudú až tak neskutočne dlhé tréningy, aké som čakala. Pochopiteľne, keď je päť tried a sú tri sály. Čiže sa budeme asi striedať. Ale šatňu máme sami.

Dnes sme mali mať dve hodiny baletu, no miesto toho nám rozdali rozpisy oblečenia na jednotlivé hodiny. Takže vecí, ktoré si musím zohnať dozajtra je dosť.

Poobede sme šli s Lili a Tinou poblúdiť po Londýne a nakúpiť potrebné veci. Našťastie som si našla jeden obchodík, kde mali takmer všetko a nemusela som skoro nič zháňať. Zablúdili sme aj do našej kaviarničky (Tina tam má vyhliadnutého jedného čašníka). Boli sme aj na London Eye, fotili sme sa (hlavne pri Big Bene), naháňali Kevinkov (kto náhodou nevie, kto je to Kevin, tak takto označujeme holuba) a jedli, jedli a jedli (teda hlavne Tina). Tak takýto bol môj druhý deň na najúžasnejšej škole.

Tretí deň sme sa konečne začali učiť. Mali sme síce latino, ktoré veľmi nemusím, ale bola to zábava. Učitelia (Mr. Cox a Mrs. Violet)nás rozdelili do párov a začali sme salsou. V páre som skončila s Adamom z Poľska. Neboli sme spolu v triede, keďže ja som bola v 1.B a on v 1.C. Latino ubehlo celkom rýchlo. Potom sme mali dve hodiny kreatívneho tanca, to znamená, že tam trénujeme rôzne choreografie alebo improvizácie. Dnes sme skúšali nacvičiť nejakú časť z choreografie. Bolo teplo, tak sme šli s babami do potravín a nakúpili sme zmrzlinu asi na dva týždne (u mňa asi na tri dni – zmrzlina je tá najväčšia mňamka na svete). Rozhodli sme sa, že dnes pôjdeme len tak na izbu a budeme si púšťať pesničky a jesť zmrzlinu. Zajtra máme prednášku z angličtiny s triednou, takže sa chcem pripraviť na to, že sa psychicky zrúti, ako každý môj triedny učiteľ. Neviem, čím to je, ale môj triedny je vždy psychicky labilnejší ako iní učitelia. Streda, taký deň o ničom.

V utorok (už ďalší týždeň) ma Lucas pozval na kávu. Je strašne zlatý. S Lucasom sme si perfektne rozumeli. Lili už dávno predpovedala, že ma niekam pozve (ona je asi nejaká jasnovidka, či čo).Chodili sme spolu aj s babami a jeho kamarátmi skoro stále na kávu, alebo niekam.

Jeden deň (piatok, ten týždeň) sme však šli sami. Bolo super. Prechádzali sme sa po Londýne, kecali o všelijakých hlúpostiach a smiali sme sa.  Kúpili sme si cukrovú vatu a sadli sme si na lavičku pri Temži. Tam sme sedeli asi pol hodinu a ohovárali sme skoro každého, kto prešiel okolo. Pripadá mi to, akoby sme boli najlepší kamaráti a to sa poznáme približne týždeň.

Potom Lucas navrhol ísť na London Eye. Ja som samozrejme súhlasila. Je to úžasný pocit pozerať sa na celý Londýn z výšky. Kúpili sme si lístky a stáli v rade. Zatiaľ sme sa smiali a rozprávali o hocičom. On sa tak má, že mu strýko robí pri London Eye, že sme nečakali ako turisti niekedy aj dve hodiny, ale stačilo nám 15 minút. Nastúpili sme do kabíny a tá nás viezla úplne hore. Na London Eye je úžasne, mali by ste to skúsiť. Fascinuje ma ten pohľad na Londýn. Počas toho, ako sme sa viezli sme boli úplne ticho, čo bolo u nás veľmi nezvyčajné. No potom sa to stalo…